Máte nárok na kúpeľnú liečbu?

Pobyt v kúpeľoch dokáže uľaviť pri mnohých chronických ochoreniach, môže znížiť príjem liekov a skvalitňuje život pacienta. Pre koho je kúpeľná liečba určená? Ako máme postupovať pri podaní návrhu na kúpeľnú liečbu?

Žiadosti o kúpeľnú liečbu musí predchádzať dlhodobá liečba u odborného lekára. Pacient nemôže dostať kúpele hneď po vzniku ochorenia. Podmienkou je, aby ste svoj stav konzultovali s odborníkom aspoň raz za pol roka a dodržiavali predpísanú liečbu.

Druhou možnosťou je dlhodobá hospitalizácia s novým ochorením, alebo prekonanie operácie. Pacient má nárok na kúpele len po niektorých operačných zákrokoch. Tie sú uvedené v zozname indikácií. Prednosť majú ľudia, ktorí naďalej trpia zdravotnými komplikáciami. Pri väčšine diagnóz majú pacienti nárok na kúpele do 6 mesiacov od zákroku.

Návrh na kúpeľnú liečbu vám na základe vašej žiadosti vypíše váš praktický lekár alebo špecialista. Vypísaný návrh potom doručíte na pobočku vašej zdravotnej poisťovne. O schválení alebo neschválení návrhu vám poisťovňa pošle vyjadrenie. Po schválení návrhu kúpeľnej liečby vám zdravotná poisťovňa oznámi, do ktorých kúpeľov zaslala váš návrh. Ak si chcete kúpele vybrať sami, musíte o ne požiadať zdravotnú poisťovňu už pri predložení návrhu.

Pri chronických ochoreniach môžete požiadať o kúpeľnú liečbu 1x ročne. Pokiaľ išlo o liečbu po úraze alebo operácii, máte nárok iba na jeden liečebný pobyt. Návrh musí byt využitý do 1 roka po operácii respektíve rok od jeho vystavenia.

Kúpeľná starostlivosť sa rozdeľuje podľa závažnosti ochorenia na poukazy v indikačnej skupine A a poukazy v indikačnej skupine B.

Pri indikačnej skupine A hradí kúpeľnú liečbu, ubytovanie a stravu vaša zdravotná poisťovňa. Pacient uhrádza len denný kúpeľný poplatok, ktorý je do výšky 2 eurá denne.

Pokiaľ ste držiteľom preukazu ŤZP, ste oslobodení aj od tohto poplatku.

Pri indikačnej skupine B hradí zdravotná poisťovňa len kúpeľnú liečbu, pacient uhrádza náklady na ubytovanie a stravu. Skupina B zahŕňa indikácie pri chorobách predovšetkým chronického charakteru.

Rozdelenie indikačných skupín http://kupele-sk.com/indikacie/ alebo sa informujte u svojho lekára, či sa vaša diagnóza nachádza v zozname indikačných skupín s nárokom na kúpeľnú liečbu.

 

Downov syndróm

21. marca 2019, sa uskutočnil už 14. ročník Svetového dňa Downovho syndrómu.

Prečo Downov syndróm vzniká a čím je typický?

Ide o najčastejšiu genetickú príčinu intelektuálneho zaostávania u detí. Na Slovensku sa priemerne narodí 43 detí s týmto syndrómom počas jedného roka.

Downov syndróm je genetické ochorenie spôsobené zmnožením genetického materiálu 21. chromozómu, môže byť celý chromozóm 21 v každom jadre alebo len v niektorých jadrách buniek, prípadne je navyše iba časť chromozómu.

Downov syndróm môže odhaliť v rámci prenatálnej diagnostiky viacero testov a vyšetrovacích metód. Môže sa prejaviť rôzne, v závislosti od miery chromozómovej zmeny. V niektorých prípadoch má ochorenie miernejšie príznaky alebo sa prejavia len niektoré zo symptómov.

Pre ľudí s Downovým syndrómom je typický plochý profil tváre, kožná riasa na krku, zošikmené očné štrbiny, malé ušnice či hyperflexibilita veľkých kĺbov. Deti, ktoré sa narodia s postihnutím, majú oneskorený nielen motorický, ale aj verbálny a sociálny vývoj.

Najčastejším zdravotným problémom týchto detí je porucha sluchu, ako aj zrakové problémy. Takmer polovica z postihnutých má vrodené vývojové chyby srdca, zriedkavejšie sú hematologické ochorenia, ako aj porucha funkcie štítnej žľazy.

Najdôležitejšia je v prípade ľudí s Downovým syndrómom najmä zdravotná a sociálna starostlivosť. Správnym prístupom a rodičovským vedením sa ľudia s Downovým syndrómom dokážu do určitej miery v dospelosti čiastočne osamostatniť.

 

Epileptický záchvat

Epileptický záchvat u mnohých ľudí vyvoláva strach, ktorý pramení z nedostatočnej informovanosti. Nedostatok vedomostí o tomto ochorení spôsobuje v takýchto situáciách nedostatočnú prvú pomoc. Preto je dôležitá dostatočná a  kvalitná edukácia o  tomto ochorení.

Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje opakovaným výskytom epileptických záchvatov. Epileptický záchvat vzniká na základe „epileptického výboja“ v mozgu. Je dôležité povedať, že epilepsia je telesné ochorenie, nie duševné, ako si mnohí ľudia myslia. Epilepsiou trpí asi 1% obyvateľstva. Epileptický záchvat sa však môže objaviť aj u ľudí, ktorí túto diagnózu nemajú. Jedná sa obyčajne o  dôsledok extrémnej situácie ako je napríklad úraz, nedostatok spánku, psychické vyčerpanie a podobne.
Niektoré typy epilepsie majú dobré vyhliadky na úspešnú liečbu, kým pri iných typoch je liečba nevyhnutná do konca života.
Epileptický záchvat je možné za  určitých okolností vyprovokovať aj u  zdravých osôb. Medzi faktory, ktoré môžu vyvolať vznik epilepsie a záchvatov, a tým sa aj zvyšuje dráždivosť nervových buniek, patria: alkohol alebo naopak odobratie alkoholu u závislého alkoholika, nedostatok alebo nepravidelný rytmus spánku, blikajúce svetlá, počítačové hry , sledovanie televízie, užitie omamných látok, stres, hormonálne zmeny, nadmerná únava, zvýšená teplota, niektoré lieky, fyzická záťaž, u  liečených epileptikov môže vyvolať záchvat náhle vysadenie liekov. Príčiny vzniku však závisia najmä od toho, o aký typ epilepsie ide.
Treba si uvedomiť, že správne poskytnúť prvú pomoc je naučiť sa reagovať v situácii, keď niekto v mojej blízkostí dostane epileptický záchvat a práve ja sa stanem svedkom takéhoto prípadu
Znalosť prvej pomoci pri epileptickom záchvate je veľmi dôležitá, v niektorých situáciách je možné dokonca pacientovi zachrániť život.
Preto je potrebné zachovať pokoj, rozvahu a  snažiť sa konať racionálne podľa nasledujúcich krokov:

  • Zachovajte pokoj
  • Nechajte postihnutého ležať, uvoľníte mu šaty okolo krku.
  • Nevyťahujte chorému jazyk počas epileptického záchvatu, ani mu nevkladajte medzi zuby žiadne predmety (lyžica, varecha)
  • Odstráňte z  blízkostí chorého akékoľvek prekážky a kontrolujte kŕče. Dávajte pozor, aby sa pacient nezranil.
  • Nepokúšajte sa záchvat zastaviť, ten skončí sám.
  • Pri odznievaní záchvatu je potrebné otočiť pacienta na bok.
  • Hlavu postihnutého podložte pri záchvate mäkkým predmetom (kabát, sveter).
  • Zaistite stabilnú polohu chorého na boku, mierne mu skloňte hlavu, aby mu mohli z úst vytekať sliny, pena, hlieny.
  • Pri hlbokom zapadnutí jazyka zakloňte chorému hlavu a  palcami rúk ho pridvihnite. Tým dosiahnete priechodnosť dýchania.
  • Ak záchvat trvá viac ako 15 minút, je veľmi silný alebo sa opakuje, zavolajte záchrannú zdravotnú službu na číslo 155 alebo 112.
  • Na odporúčanie lekárov zostaňte s chorým až dovtedy, kým nenadobudne plné vedomie alebo nebude schopný postarať sa o seba sám.
  • Ak nie ste si istý svojím konaním, nebojte sa obrátiť na linku záchrany.

Najčastejším omylom je snaha vytiahnuť pacientovi jazyk. Je to nevhodné a rizikové pre pacienta aj pre vás. Pacienta sa nesnažte prebrať akýmkoľvek spôsobom: potľapkávaním, trasením, vodou, pokusmi o  rozdýchanie ani žiadnym iným spôsobom. Nikdy násilne nebráňte kŕčom, končatiny stiahnuté kŕčom sa nesnažte narovnávať či naťahovať.
Ak zistíte, že išlo o prvý záchvat, okamžite volajte rýchlu zdravotnú pomoc.
Treba si uvedomiť, že správne poskytnúť prvú pomoc je naučiť sa reagovať v situácii, keď niekto v mojej blízkostí dostane epileptický záchvat a práve ja sa stanem svedkom takéhoto prípadu. Ak máme vo svojom okolí epileptika alebo doma svojho blízkeho, z hľadiska liečby je dôležité, aby liečba bola komplexná. Prvoradá je medikamentózna terapia. Je nutné zachovávať farmakologické odporúčanie a  presné dávkovanie. Liečba sa nesmie prerušiť.