Ako predísť cukrovke druhého typu?

14.november vyhlásila Svetová federácia diabetu v spolupráci s WHO  za Svetový deň diabetu. Účelom je zvyšovanie povedomia o tomto ochorení, o jeho príznakoch, príčinách, liečbe a komplikáciách, nakoľko počet chorých na cukrovku sa stále zvyšuje.

Diabetes mellitus – cukrovka patrí medzi závažné chronické ochorenia a v dôsledku akútnych a chronických komplikácií sa významnou mierou podieľa na chorobnosti, invalidite aj úmrtnosti.

Počet diabetikov neustále pribúda aj na Slovensku. Lekári vlani prijali do ambulancií takmer 22 000 novo diagnostikovaných cukrovkárov.

Z najnovších dát Národného centra zdravotníckych informácií vyplýva, že v minulom roku sa v ambulanciách celkovo liečilo takmer 370 000 cukrovkárov, z toho viac žien ako mužov.

Väčšina pacientov (91 %) sa liečila na cukrovku druhého typu, pri ktorej najdôležitejším faktorom príčiny vzniku je nadváha, obezita a nízka fyzická aktivita. Počet osôb s cukrovkou druhého typu vzrástol medziročne o sedem percent, týka sa to najmä pacientov nad 70 rokov. Diabetu prvého typu pribudlo najviac populácii 20- až 24-ročných.

Diabetes mellitus – cukrovka  je choroba látkovej premeny, jej najvýraznejším prejavom je zvýšenie cukru v krvi. Pri tomto ochorení dochádza k poškodzovaniu ciev. Prejavom ich poškodenia je zhoršený zrak, nesprávna funkcia obličiek, nervov, nedokrvenie srdca, mozgu a končatín. V niektorých prípadoch môže dôjsť k slepote, zlyhaniu obličiek, amputácii nôh, srdcovému infarktu či mozgovej príhode.

Mnoho argumentov a klinických štúdií poukazuje nato, že prechodu z rizikového prediabetického štádia do štádia vzniku cukrovky je možné predísť alebo ho aspoň oddialiť. V cca 50 % prípadov je možné správnym prístupom so zameraním na zdravý životný štýl a pohybovú aktivitu oddialiť prepuknutie cukrovky minimálne o 5-7 rokov.

 

Jeseň a jej nástrahy

Nízke ranné teploty, vysoká vlhkosť vzduchu a hmlisté počasie so sebou prináša zvýšené riziko rôznych bakteriálnych ale i vírusových  ochorení, z ktorých nemožno nespomenúť chrípku, ktorá  v tomto období zvykne expandovať. Je to typické ochorenie vyskytujúce sa v tomto období. Dokáže človeka skoliť z hodiny na hodinu. Zvýšená teplota, škrabanie v hrdle a nádcha sú väčšinou sprievodnými znakmi chrípky. Odolnosť organizmu pri takejto náhlej zmene vonkajšieho prostredia nedokáže ihneď reagovať takže mu treba pomôcť pestrou stravou  či vhodným oblečením. Náš imunitný systém je v tomto období veľmi zraniteľný, preto by sme mali byť zodpovedný a na dané podmienky sa čo najlepšie adaptovať. Adaptovať sa dá rôznymi spôsobmi, či už aktívnym pohybom alebo napríklad aj otužovaním. 

Denné teploty sa od tých nočných líšia iba minimálne, prípadný silný severný vietor situáciu ešte viac znepríjemňuje, preto by sme mali čím skôr oprášiť zimné oblečenie z nášho šatníka. Vonkajšia ochrana, ale nie je všetko. Mali by sme prispôsobiť podmienkam aj našu životosprávu. Ťažko stráviteľné jedlá, studené nápoje, prípadné prejedanie sa zaťažuje organizmus, preto by sme sa tomuto mali vyhnúť. Samozrejmosťou by mal byť zvýšený príjem tekutín. Sú to najmä bylinné čaje, po ktorých siahame väčšinou až vtedy, keď prechladneme alebo na nás lezie choroba. To je väčšinou už neskoro.

Taktiež je veľmi dôležitý zvýšený príjem ovocia  s vitamínmi a to najmä v doobedňajších hodinách, pred alebo po fyzickej aktivite. Ľudia od nepamäti poznajú význam ovocia pre zdravú výživu. Dnes máme na výber z veľkého množstva ovocia, takže si každý príde na to svoje. Jablká znižujú krvný tlak, posilňujú imunitný systém, spevňujú cievy či posilňujú ďasná. Jahody zmierňujú tráviace problémy, posilňujú metabolizmus, podporujú krvotvorbu a podobne.

Strávte peknú jeseň!

Zvýšená srdcová frekvencia

Srdcová frekvencia je dôležitým znakom funkcie a výkonnosti srdcovocievneho systému a je tiež nezávislým rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení. U zdravého človeka sa prirodzene mení podľa záťaže, v pokoji dosahuje okolo 60 úderov za minútu, pri fyzickej aktivite môže vzrásť aj na 100 úderov.
U zdravého človeka je zvýšená srdcová frekvencia pozitívna – nastáva vtedy, keď má organizmus vyššie nároky na spotrebu kyslíka a zrýchlením tepu ich pomáha srdcu naplniť. No u človeka, ktorý má ochorenie srdca, škodí, pretože srdce ešte viac vyčerpáva – čím viac sa srdce núti k vyššiemu výkonu, tým viac slabne a jeho stav sa ešte viac zhoršuje.

Nejde teda o priaznivý kompenzačný mechanizmus ako u zdravých ľudí, ale o rizikový faktor, ktorý zhoršuje prognózu srdcovocievnych ochorení.

Zvýšená srdcová frekvencia je významným faktorom, ktorý ovplyvňuje chorobnosť a úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia.

Spomalením srdcovej frekvencie sa zvyšuje prietok krvi cez koronárne cievy, súčasne sa zvýši vývrhový objem každého srdcového cyklu a zníži sa spotreba kyslíka myokardom.
Na to, že so srdcom niečo nie je v poriadku, môže upozorniť dýchavičnosť – najskôr len po námahe, v pokročilejších štádiách aj v pokoji, únava, znížená tolerancia alebo úplná neschopnosť fyzickej aktivity, svalová slabosť, zadržiavanie tekutín, zvýšená potreba močiť v noci, nechutenstvo, nafukovanie a pocit plnosti brucha, zápcha a mentálne prejavy .

Ide o dlhodobé ochorenie, ktoré postihuje pacientov s rôznymi kardiovaskulárnymi ochoreniami. Nejde teda o akútny infarkt, akútne zlyhanie srdca, ale o dlhodobý proces, pri ktorom sa srdce postupne vyčerpáva a slabne.
Cieľom liečby chronického srdcového zlyhávania je zníženie chorobnosti a úmrtnosti pacientov a zlepšenie kvality ich života. Liečba je komplexná a pozostáva z diétnych a režimových opatrení, cvičenia, farmakoterapie a chirurgickej liečby.

Súčasťou je účinná liečba primárneho srdcovocievneho ochorenia ako napríklad liečba hypertenzie, ischemickej choroby srdca či poruchy srdcovej chlopne.