Zvýšená srdcová frekvencia

Srdcová frekvencia je dôležitým znakom funkcie a výkonnosti srdcovocievneho systému a je tiež nezávislým rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení. U zdravého človeka sa prirodzene mení podľa záťaže, v pokoji dosahuje okolo 60 úderov za minútu, pri fyzickej aktivite môže vzrásť aj na 100 úderov.
U zdravého človeka je zvýšená srdcová frekvencia pozitívna – nastáva vtedy, keď má organizmus vyššie nároky na spotrebu kyslíka a zrýchlením tepu ich pomáha srdcu naplniť. No u človeka, ktorý má ochorenie srdca, škodí, pretože srdce ešte viac vyčerpáva – čím viac sa srdce núti k vyššiemu výkonu, tým viac slabne a jeho stav sa ešte viac zhoršuje.

Nejde teda o priaznivý kompenzačný mechanizmus ako u zdravých ľudí, ale o rizikový faktor, ktorý zhoršuje prognózu srdcovocievnych ochorení.

Zvýšená srdcová frekvencia je významným faktorom, ktorý ovplyvňuje chorobnosť a úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia.

Spomalením srdcovej frekvencie sa zvyšuje prietok krvi cez koronárne cievy, súčasne sa zvýši vývrhový objem každého srdcového cyklu a zníži sa spotreba kyslíka myokardom.
Na to, že so srdcom niečo nie je v poriadku, môže upozorniť dýchavičnosť – najskôr len po námahe, v pokročilejších štádiách aj v pokoji, únava, znížená tolerancia alebo úplná neschopnosť fyzickej aktivity, svalová slabosť, zadržiavanie tekutín, zvýšená potreba močiť v noci, nechutenstvo, nafukovanie a pocit plnosti brucha, zápcha a mentálne prejavy .

Ide o dlhodobé ochorenie, ktoré postihuje pacientov s rôznymi kardiovaskulárnymi ochoreniami. Nejde teda o akútny infarkt, akútne zlyhanie srdca, ale o dlhodobý proces, pri ktorom sa srdce postupne vyčerpáva a slabne.
Cieľom liečby chronického srdcového zlyhávania je zníženie chorobnosti a úmrtnosti pacientov a zlepšenie kvality ich života. Liečba je komplexná a pozostáva z diétnych a režimových opatrení, cvičenia, farmakoterapie a chirurgickej liečby.

Súčasťou je účinná liečba primárneho srdcovocievneho ochorenia ako napríklad liečba hypertenzie, ischemickej choroby srdca či poruchy srdcovej chlopne.

Nástrahy na dovolenke

Slnko, voda, vietor, hory, lúky, pláže, sladká i slaná voda. A k tomu úpal, prechladnutia, zápaly, uštipnutia a možné poranenia. Aké nástrahy nám hrozia na dovolenke a ako sa im vyhnúť?

Úpal. Pobyt na prudkom slnku počas celého dňa môže spôsobiť prehriate organizmu. Ohrozené sú najmä deti a seniori. Chrániť sa môžeme pokrývkou hlavy, dostatočným príjmom tekutín a obmedzením pobytu na priamom slnku najmä počas poludnia. Prejavom úpalu je nevoľnosť, vracanie, bolesť hlavy a slabosť. Vždy si treba ľahnúť do chládku, dávať vlažné zábaly na telo alebo končatiny, prijímať dostatok tekutín.

Letné prechladnutie. Horúce dni a studené nápoje, zmrzlina, prudké zmeny teploty medzi vonkajškom a klimatizovanými priestormi a fúkajúce ventilátory sú najčastejšie príčiny prechladnutia horných dýchacích ciest – nádchy, bolestí hlavy, kašľa. Až v 90¤% sú za to zodpovedné vírusy. Tu platí, že s doktorom či bez doktora trvá liečba 7–10 dní. Potrebný je pokoj na lôžku, dostatok vitamínov, pri teplote antipyretiká, pri bolesti hrdla antiseptiká (kloktadlá, pastilky), pri nádche kvapky do nosa, na kašeľ antitusiká alebo mukolytiká. Ak lekár zistí bakteriálnu infekciu, nasadí vhodné antibiotiká.

Zápaly močových ciest. V horúcich dňoch je príjemné chodiť naboso, sadnúť si na chladný múrik, v mokrých plavkách posedieť v bufete. Od nepríjemného nutkania na močenie, pálenia a rezaniu pri močení to nemá ďaleko. Základom je prevencia – obúvať sa, prezliekať si suché plavky. Pomôže urologický čaj, potrebné je však vypiť 2 až 3 litre za deň, možno užívať aj extrakty z brusníc, ktoré majú liečivý účinok. V prípade horúčky, bolestí v podbrušku, prítomnosti krvi v moči je potrebné vyhľadať lekára a pravdepodobne bude nutné predpísať antibiotiká.

Pokazený žalúdok a hnačka. V lete treba mať na pamäti, že potraviny sa v teple rýchlo kazia a riziko vzniku tráviacich ťažkostí je zvýšené. Zdrojom nákazy sú aj špinavé ruky a kontaminovaná voda. Nákaza sa prejaví bolesťami žalúdka, nevoľnosťou, vracaním, bolesťami brucha, hnačkou. Niekedy sa pridruží teplota a bolesti kĺbov. Dôležité je dodržiavať diétu a prijímať dostatok tekutín. Väčšina črevných infekcií sa lieči diétnymi opatreniami, len vo výnimočných prípadoch je potrebné podávať antibiotiká, a to až po mikrobiologickom určení patogénu.

Uštipnutie hmyzom či plazom. Pri uštipnutí hmyzom obyčajne v mieste vpichu vzniká opuch, začervenanie, pociťujeme svrbenie alebo bolesť. Prvá pomoc vo forme prikladania studených obkladov je najjednoduchšia. V lekárni sú k dispozícii rôzne gély či masti s protisvrbiacim, chladivým efektom. Možno užiť aj tabletku – antihistaminikum, ktoré zmierni uvedené prejavy. Kto je alergický na uštipnutie hmyzom, mal by mať predpísaný tzv. protišokový balíček (môže ho predpísať alergológ, dermatológ) a mať ho poruke. Po uhryznutí hadom je potrebné čo najskôr vyhľadať lekára.

Vytknutý členok, poranený kĺb. Viac pohybu v letných mesiacoch so sebou prináša zvýšené riziko úrazu. Vytknutý členok, koleno bolí, opuchne, bráni v pohybe. Pomôže masť s protizápalovým a protiopuchovým účinkom a elastický obväz na fixovanie končatiny. Takisto ľadové obklady prinášajú úľavu. Poranený kĺb si vyžiada niekoľko dní až týždňov pokojový režim, kým bude schopný plného pohybu.

 

Čo robiť pri opuchnutých nohách

Práve teraz počas leta sa mnohým z vás stane, že sa po celodennej chôdzi, alebo práci vraciate domov s pocitom unavených a opuchnutých nôh. Čím je to spôsobené a ako sa tomu brániť?

Je všeobecne známe, že nohy, hlavne tie ženské, sa v horúčavách trápia. Teplo, sparné dni a pobyt na slnku cievam vôbec neprospievajú. Pri vyššej teplote sa cievy neprirodzene roztiahnu a ak zabúdate piť, krv je hustejšia. Zhorší sa práca žilových chlopní, nedokážu zadržať tekutinu presúvajúcu sa do nôh, hromadí sa tu a presakuje do okolia. Preto sú naše nohy také ťažké a opuchnuté.

Opuch je nadmerné nahromadenie voľnej tekutiny mimo ciev a buniek. Hoci opuchy samy o sebe väčšinou nie sú nebezpečné, sú nepríjemné pocitmi bolesti, ťažoby, napätia a tlaku. Problémy sa prejavujú väčšinou v druhej polovici dňa.

Okrem tepla je pre nohy úmorné dlhodobé státie a sedenie aj polihovanie na pláži a pojedanie hlavne slaných pochúťok.

Opuch však môže byť aj symptómom rôznych ochorení alebo zdravotných ťažkostí. Vzniká pri chorobách ciev, srdca, ale aj pri mnohých problémoch s kožou, metabolizmom a aj pri poraneniach. Opuchy môžu byť celotelové alebo lokálne, kedy postihujú len určitú časť tela.

Čo teda môžete urobiť, aby ste opuchy aspoň zmiernili? Hýbte sa, resp. nestojte dlho na jednom mieste a už vôbec nie na priamom slnku. Jednoznačne najúčinnejším pohybom je vo všeobecnosti plávanie.

Najmä pri cestovaní, ktoré je v letných mesiacoch intenzívnejšie, sú možnosti pohybu obmedzené. Aj v dopravnom prostriedku si však vieme pomôcť. Urobte si prestávku na poprechádzanie sa a ponaťahovanie nôh ,ideálne je urobiť tak každú hodinu.

Samozrejmosťou je neprejedanie sa, naopak ľahšie jedlá, veľa ovocia a zeleniny. Príjem tekutín v podobe vody a nesladených nápojov by malo byť samozrejmosťou.