Diabetes: chráňte svoju rodinu

November je mesiacom, kedy Medzinárodná federácia diabetu každoročne upriamuje pozornosť verejnosti na hroziace nebezpečenstvo diabetu, ktorý predstavuje vážny problém pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

14. november vyhlásila Svetová federácia diabetu v spolupráci s WHO za Svetový deň diabetu. Prudký nárast počtu diabetikov bol zaznamenaný na celom svete. Heslom tohtoročnej kampane Svetového dňa diabetu je „Diabetes: chráňte svoju rodinu“.

Na základe výskumu, ktorý uskutočnila Svetová federácia diabetu, sa preukázalo, že mnohí rodičia mali ťažkosti odhaliť varovné príznaky diabetu u svojich detí. Tieto zistenia zdôrazňujú nevyhnutnosť zlepšiť osvetu a zvýšiť povedomie o diabete a pomôcť tak ľuďom včas odhaliť varovné príznaky ochorenia.

Cieľom tejto kampane je zvýšiť povedomie o dôsledkoch a dopadoch diabetu na rodinu a o úlohy rodiny pri riadení diabetu, poskytovaní starostlivosti, prevencii a osvete o ochorení.

Cukrovka – diabetes mellitus  je chronické ochorenie, ku ktorému dochádza, keď pankreas už nedokáže produkovať inzulín alebo keď telo nedokáže dobre spracovávať inzulín, ktorý produkuje.

Inzulín je hormón, ktorý tvorí pankreas, a ktorý pôsobí ako kľúč umožňujúci glukóze z jedla, ktoré zjeme, prejsť z krvného obehu do buniek v tele a tam vytvoriť energiu. Neschopnosť tela produkovať inzulín alebo efektívne ho využívať vedie k zvýšeným hladinám glukózy v krvi, známe ako hyperglykémia.

Pri dlhodobom pôsobení sa vysoké hladiny glukózy spájajú s poškodením tela a zlyhaním rôznych orgánov a tkanív. Neliečený alebo neriadený diabetes môže viesť ku rôznym závažným komplikáciám ako sú slepota, amputácia končatín, zlyhanie obličiek, srdcový infarkt a mozgová mŕtvica.

Veľká časť trpiacich diabetom nie je diagnostikovaná. Včasná diagnostika a liečba sú kľúčovými faktormi pri predchádzaní alebo oddialení život ohrozujúcich komplikácií.

Ak sa u vás v rodine diabetes vyskytuje, informujte sa o jeho rizikách, varovných príznakochktoré si treba všímať, a o tom, čo môžete urobiť, aby ste predišli výskytu diabetu a komplikáciám v dôsledku ochorenia.

Parkinsova choroba

Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie. Je najčastejšou príčinou parkinsonizmu, klinického syndrómu spôsobeného postihnutím špeciálnych oblastí nervového systému. Tieto sa podieľajú na riadení pohybu, čo v konečnom dôsledku vedie k typickej poruche hybnosti.

Parkinsonizmus môže byť primárny idiopatická Parkinsonova choroba, ktorej príčina nie je známa a sekundárny parkinsonizmus, ktorý vznikajá v dôsledku cievneho postihnutia, infekčného ochorenia, toxínov, úrazu, mozgového tumoru alebo metabolických ochorení.

Parkinsonova choroba najčastejšie začína medzi 40. a 70. rokom života s vrcholom nástupu ochorenia v šiestej dekáde. Nárast ochorenia sa zvyšuje s vekom, ktorý sa považuje za najvýznamnejší rizikový faktor.

Podkladom na vznik Parkinsonovej choroby je nedostatok dopamínu v určitých štruktúrach mozgu gangliách, ktoré sa podieľajú na riadení pohybu – motoriky. Prvé klinické príznaky Parkinsonovej choroby sú často nenápadné a nešpecifické ako napríklad bolesti ramien, chrbtice, pocity ťažkých končatín, strata výkonnosti, únava, poruchy spánku, zápcha, zmena rečového prejavu ako tichosť, monotónnosť, zmena písma (malé, neupravené), sexuálne poruchy.

Základnými príznakmi typickými pre Parkinsonovu chorobu sú pokojový tras  svalová stuhnutosť, spomalenie pohybov a poruchy postoja a chôdze.

V liečbe Parkinsonovej choroby zatiaľ neexistuje nijaký liečebný postup, ktorým by bolo možné ochorenie vyliečiť alebo natrvalo zastaviť, ale jednotlivé príznaky ochorenia sa dajú efektívne a dlhodobo potláčať. Pri terapii sa kombinuje farmakologická liečba s postupmi nefarmakologickými. Predovšetkým je treba vyzdvihnúť význam rehabilitácie, cvičenia a pohybovej aktivity, režimového opatrenia, psychoterapie, ale aj rôznych foriem spoločenskej podpory chorých. Konkrétna stratégia liečby by mala byť čo najlepšie prispôsobená individuálnym okolnostiam.

Najčastejšie dedičné ochorenia

Väčšina ochorení vzniká následkom pôsobenia vonkajších faktorov prostredia. Na rozdiel od nich sú dedičné choroby podmienené vznikom mutácie. Ide o zmenu stavby jednotlivých úsekov DNA génov alebo väčších častí molekuly DNA. V nich sú zakódované predpisy pre všetky funkcie bunky i stavba všetkých znakov a štruktúr.

Ako vznikajú dedičné ochorenia? Každá bunka s jadrom obsahuje kompletnú DNA. Chyby alebo zmeny – mutácie v jej štruktúre môžu narušiť daný bunkový program. Mutácia býva dedená rodičovskou zárodočnou bunkou na ďalšiu generáciu, tzv. dedičné ochorenie.

Pri určitej genetickej dispozícii môžu faktory prostredia pôsobiť ako spúšťací alebo pozmeňujúci prvok pre vznik geneticky podmienených ochorení. Tieto ochorenia sa často prejavia až v priebehu života (senná nádcha, cukrovka, epilepsia, vysoký tlak, neurózy atď). Mutácie môžu vzniknúť v zárodočnej bunke aj ako nové mutácie dokonca aj po počatí, v procese bunkového delenia, ktoré vedú ku geneticky podmieneným ochoreniam.

Dedičné ochorenia možno rozdeliť na choroby vznikajúce na základe vrodenej dispozície (je pre ne typický rodinný výskyt a môžeme im predchádzať, ak o dispozícii vieme) a choroby, ktorých príčinou je špecifická genetická mutácia.

Najčastejšie sa vyskytujúce dedičné ochorenia sú: cystická fibróza, hemofília, Downov syndróm, svalová dystrofia, fenylketonúria, Leidenská mutácia, Von Willebrandova choroba, achondroplázia a Wilsonova choroba.