Epilepsia

Ochorenie s názvom epilepsia sa prejavuje opakovanými záchvatmi, ktoré sú sprevádzané dočasnou poruchou vedomia. Aké sú príčiny vzniku tohto ochorenia a ako prebieha jeho liečba?

Epilepsia je v súčasnosti jedným z najčastejších neurologických ochorení. V Európe trpí týmto ochorením asi 6 miliónov osôb, a každoročne je diagnostikovaných 300-tisíc nových prípadov. Na Slovensku žije s týmto ochorením okolo 50-tisíc pacientov.

Epilepsia je charakterizovaná opakovane sa vyskytujúcimi záchvatmi. Epileptický záchvat vzniká náhle a ide o dočasnú, krátkotrvajúcu poruchu mozgových funkcií. Môže trvať sekundy až minúty, a po odznení sa pacientov stav „upraví“ na úroveň, akú mal pred záchvatom. Epileptické záchvaty vznikajú v mozgu, ktorý vytvorí akýsi chorobný elektrický výboj. Záchvat sa môže u rôznych pacientov prejavovať odlišne – či už vo forme pohybového, pocitového, zmyslového alebo psychického. Záchvatová udalosť je zároveň sprevádzaná dočasnou poruchou vedomia.

Záchvaty sa môžu objaviť neočakávane, alebo v približne pravidelných intervaloch, často závislých od biologických cyklov. Vznikajú jednotlivo s dlhšími bezzáchvatovými obdobiami, prípadne sa nahromadí viac záchvatov v krátkom čase.

Prvý lekár, ktorý vás vyšetrí, je všeobecný ambulantný lekár. Ten podľa príznakov a vyšetrenia odporučí neurologickú ambulanciu, a v ťažších prípadoch hospitalizáciu na špecializovanom neurologickom oddelení. Prvým diagnostickým krokom je dôkladná anamnéza. Spočíva v presnom opise záchvatu, s časovým určením a popisom sprievodných príznakov. Ďalším krokom je neurologické vyšetrenie, ktoré zahŕňa celkové vyšetrenie pacienta, odber krvi, vyšetrenie reflexov, mozgových nervov, svalového tonusu, postoja, chôdze, koordinácie, rovnováhy, citlivosti a podobne. V prípade, že EEG nezaznamená špecifické epileptické prejavy, neznamená to, že epilepsia je vylúčená.

Súčasťou každej antiepileptickej liečby je nefarmakologická liečba. Táto základná, režimová liečba, výrazne znižuje u pacienta riziko záchvatu, môže zmierniť priebeh záchvatu a taktiež zabrániť prípadným zraneniam.

V prvom rade je nutné spomenúť životosprávu  (absolútny zákaz alkoholu), pravidelný spánok a taktiež vyhýbanie sa špecifickým provokačným faktorom. Pod pravidelným spánkom sa myslí jeho dostatok, no tiež jeho kvalita – každé zaspávanie i prebúdzanie totiž zvyšuje riziko epileptického záchvatu.

Pacienti s epilepsiou by nikdy nemali pracovať v nočných zmenách, a mali by sa vyhýbať nárazovým dlhodobým prácam s nedostatkom či nepravidelnosťou spánku. Ak nie je možné sa celkom takýmto obdobiam vyhnúť, je nutné ich aspoň minimalizovať, alebo pracovať takýmto spôsobom len v období stabilizovaného stavu a nie napr. ak súčasne prebieha zmena liečby alebo zvyšovanie či znižovanie dávky lieku.

Celiakia

Celiakia je porucha imunity, pri ktorej telo nedokáže tolerovať lepok. Celiakia je trvalá neznášanlivosť imunitného systému voči lepkovej bielkovine gluténu, ktorý sa nachádza v mnohých druhoch obilia ako je pšenica, raž, jačmeň, špalda, ovos atď.

Lepok spúšťa imunitnú reakciu a spôsobuje zápal steny tenkého čreva, následne dochádza k chronickému zápalu a atrofii klkov tenkého čreva. V dôsledku toho organizmus vstrebáva menej alebo žiadne živiny (bielkoviny, tuky, sacharidy, vitamíny a minerálne látky).

Celiakia sa ťažko diagnostikuje, pretože príznaky sa rôznia a podobajú sa na mnohé iné črevné choroby. Typické príznaky celiakie sú hnačky, strata hmotnosti, únava, nafúknuté brucho, bolesti brucha, nevoľnosť a u detí aj poruchy rastu. V niektorých prípadoch sa vyskytujú aj príznaky mimo tráviaci trakt, napríklad chudokrvnosť, osteoporóza (lámavosť kostí), absencia menštruácie, nedostatok vitamínov alebo minerálnych látok. Aj iné ochorenia imunitného systému ako cukrovka, ochorenia štítnej žľazy, alebo aj neurologické ochorenia, napr. epilepsia atď., môžu poukazovať na celiakiu.

Keď spozorujeme vyššie uvedené príznaky, je nutné absolvovať vyšetrenie krvi aby sa diagnóza potvrdila alebo vylúčila. Definitívnu diagnózu možno určiť jedine pomocou gastrofibroskopie, kde biopsii sa odoberajú a následne vyšetrujú histologické vzorky- útržky tkaniva, aby sa zistilo prípadné poškodenie tenkého čreva.

Keď sa potvrdí diagnóza celiakie je nutná zmena životosprávy a dodržiavanie bezlepkovej diéty. Prechodom na bezlepkovú stravu , nastane niekoľko zásadných pozitívnych zmien ako prvé postupne zanikajú symptómy a to bez podania akýchkoľvek liekov.

Po stanovení diagnózy by mal pacient každoročne absolvovať kontrolné vyšetrenia v odbornej gastroenterologickej ambulancii, ktoré zahŕňajú aj sledovanie niektorých laboratórnych hodnôt.

Bezlepková diéta zabezpečí osobe postihnutej celiakiou optimálny zdravotný stav, obnoví sa fyzická pohoda, ťažkosti zaniknú a telesný ako aj duševný stav sa zlepšia.