Cestovanie s chronickou chorobou

Časy, keď dlhodobé, chronické ochorenie znamenalo úplné znemožnenie cestovania, sú za nami. V súčasnosti, by ste sa nemali báť občasných výletov. Dôležitá je ale opatrnosť, a starostlivá príprava.

Spoznávanie cudziny znamená väčšinou relax a zábavu, na druhej strane, nepochybne prináša i stresujúce situácie a zvýšenie fyzických nárokov. Ak máte niektorú z chronických chorôb, mali by ste sa na cestu dôkladne pripraviť, a predísť tak prípadným komplikáciám, ktoré môžu bezstarostnú dovolenku pretvoriť na hrôzostrašný zážitok.

Medzi chronické ochorenia patria: srdcovo-cievne choroby  (ateroskleróza, infarkt), rakovina, neurodegeneratívne ochorenia (napr. Alzheimerova, Parkinsonova, choroba atď), astma, cukrovka, epilepsia, duševné poruchy, poruchy autistického spektra, atď.

Tipy, ktoré by vám mali cestovanie uľahčiť:

  • Približne mesiac  pred plánovaným odchodom, navštívte svojho lekára a uistite sa, či vám zdravotný stav umožní cestovať.
  • Odborník s vami skonzultuje i vhodnosť očkovania do danej lokality. Cestovateľ s chronickou chorobou, by mal tiež podstúpiť základné cestovné očkovanie, medzi ktoré patrí vakcinácia proti chrípke, hepatitíde A a B, či pneumokokom.
  • Od lekára, by ste si mali nechať vystaviť zdravotnú dokumentáciu s podrobným popisom svojho ochorenia a aktuálneho zdravotného stavu.
  • Ak užívate pravidelne lieky, nechajte si predpísať ich dostatočné množstvo, aby vám vystačili v prípade, žeby sa vám pobyt predĺžil.
  • Poraďte sa s lekárom, čo si všetko máte pridať do cestovnej lekárničky. Chronické choroby so sebou prinášajú aj riziko infekcie. Poraďte sa, či by nebolo vhodné mať so sebou aj antibiotiká.
  • Ak trpíte kardiologickým ochorením, nezabudnite na dostatočnú zásobu nitroglycerínu. V prípade cukrovky, zase inzulínu.
  • Nezabudnite na kvalitné cestovné pripoistenie, ktoré vám pokryje prípadné náklady na zdravotnú starostlivosť v zahraničí.
  • Okrem svojho lekára, sa tiež poraďte so špecialistom na cestovnú medicínu.

Šesť bežných príznakov chronickej únavy

Každý sa občas cíti unavený a uťahaný, ale chronická únava posúva tieto pocity ešte o kúsok ďalej.

Pokiaľ ňou trpíte, môžete sa často vyhýbať dokonca robeniu vecí, z ktorých máte radosť, pretože jednoducho nemáte energiu na to, aby ste napr. išli von s priateľmi, či vstali z postele. Bežný deň v práci či v škole, vás necháva extrémne vyčerpaných a máte pocit, že už nemáte žiadnu energiu.

Ďalšie varovné príznaky chronickej únavy môže byť: nedokážete sa sústrediť,

jednoduché úlohy vás vyčerpávajú nielen fyzicky ale aj emočne, nedokážete sa v noci poriadne vyspať, máte problémy s rovnováhou a neustále cítite bolesť.

Príčina chronickej únavy nie je celkom jasná. Za posledných dvadsať rokov bolo o tomto syndróme publikovaných množstvo teórií. Predpokladá sa kombinácia viacerých príčin – chronická vírusová infekcia, porucha bunkovej a protilátkovej imunity a oslabenie organizmu pôsobením dlhotrvajúceho stresu.

Keďže klinický priebeh sa líši u každého konkrétneho pacienta, striedajú sa obdobia zlepšenia a zhoršenia príznakov. V liečbe dominuje komplexný prístup, ktorý zahŕňa najmä zmenu životného štýlu.
Ponúkame vám pár jednoduchých tipov ako únavu, ako únavu zvládať: schlaďte sa, dodržujte spánkový režim, cvičte, varte keď máte najviac energie, šetrite energiou.

Naučte sa organizovať si svoj čas. Naplánujte si vopred celý týždeň a potom z tohto plánu vezmite 70%,ktoré určíte za svoju prioritu.

Zatrieďte si úlohy tak, aby ste si tie náročnejšie v tej časti dňa kedy máte najviac energie.

Komunikujte so svojim okolím o vašej únave. Nebojte sa požiadať vašu rodinu a blízkych o pomoc s činnosťami, na ktoré už nemáte silu.

 

Epilepsia

Ochorenie s názvom epilepsia sa prejavuje opakovanými záchvatmi, ktoré sú sprevádzané dočasnou poruchou vedomia. Aké sú príčiny vzniku tohto ochorenia a ako prebieha jeho liečba?

Epilepsia je v súčasnosti jedným z najčastejších neurologických ochorení. V Európe trpí týmto ochorením asi 6 miliónov osôb, a každoročne je diagnostikovaných 300-tisíc nových prípadov. Na Slovensku žije s týmto ochorením okolo 50-tisíc pacientov.

Epilepsia je charakterizovaná opakovane sa vyskytujúcimi záchvatmi. Epileptický záchvat vzniká náhle a ide o dočasnú, krátkotrvajúcu poruchu mozgových funkcií. Môže trvať sekundy až minúty, a po odznení sa pacientov stav „upraví“ na úroveň, akú mal pred záchvatom. Epileptické záchvaty vznikajú v mozgu, ktorý vytvorí akýsi chorobný elektrický výboj. Záchvat sa môže u rôznych pacientov prejavovať odlišne – či už vo forme pohybového, pocitového, zmyslového alebo psychického. Záchvatová udalosť je zároveň sprevádzaná dočasnou poruchou vedomia.

Záchvaty sa môžu objaviť neočakávane, alebo v približne pravidelných intervaloch, často závislých od biologických cyklov. Vznikajú jednotlivo s dlhšími bezzáchvatovými obdobiami, prípadne sa nahromadí viac záchvatov v krátkom čase.

Prvý lekár, ktorý vás vyšetrí, je všeobecný ambulantný lekár. Ten podľa príznakov a vyšetrenia odporučí neurologickú ambulanciu, a v ťažších prípadoch hospitalizáciu na špecializovanom neurologickom oddelení. Prvým diagnostickým krokom je dôkladná anamnéza. Spočíva v presnom opise záchvatu, s časovým určením a popisom sprievodných príznakov. Ďalším krokom je neurologické vyšetrenie, ktoré zahŕňa celkové vyšetrenie pacienta, odber krvi, vyšetrenie reflexov, mozgových nervov, svalového tonusu, postoja, chôdze, koordinácie, rovnováhy, citlivosti a podobne. V prípade, že EEG nezaznamená špecifické epileptické prejavy, neznamená to, že epilepsia je vylúčená.

Súčasťou každej antiepileptickej liečby je nefarmakologická liečba. Táto základná, režimová liečba, výrazne znižuje u pacienta riziko záchvatu, môže zmierniť priebeh záchvatu a taktiež zabrániť prípadným zraneniam.

V prvom rade je nutné spomenúť životosprávu  (absolútny zákaz alkoholu), pravidelný spánok a taktiež vyhýbanie sa špecifickým provokačným faktorom. Pod pravidelným spánkom sa myslí jeho dostatok, no tiež jeho kvalita – každé zaspávanie i prebúdzanie totiž zvyšuje riziko epileptického záchvatu.

Pacienti s epilepsiou by nikdy nemali pracovať v nočných zmenách, a mali by sa vyhýbať nárazovým dlhodobým prácam s nedostatkom či nepravidelnosťou spánku. Ak nie je možné sa celkom takýmto obdobiam vyhnúť, je nutné ich aspoň minimalizovať, alebo pracovať takýmto spôsobom len v období stabilizovaného stavu a nie napr. ak súčasne prebieha zmena liečby alebo zvyšovanie či znižovanie dávky lieku.