Ako počas Vianoc neprísť o zdravie

Stres, nezdravá strava a nedostatok pohybu, tak vyzerajú sviatky na Slovensku.

Kalorická strava však nie je jediné, čo cez sviatky telu škodí. Už príprava na sviatky je veľkým extrémom. Človek najprv prežíva niekoľkodňový stres, aby zohnal všetko potrebné a zvládol zároveň termíny v práci. Vtedy sa často nestíha riadne najesť, zanedbáva pitný režim a chýba mu dostatok spánku. A potom sa dostane do opačnej polohy, sadne k televízoru a počas celých sviatkov konzumuje obsah preplnenej chladničky.

Problém je aj skladba sviatočných jedál, predovšetkým krémové zákusky, čokoládové kolekcie, sladené nápoje a alkohol. Pričasto konzumujeme vyprážané jedlá a aj do tradičnej kapustnice pridávame údené mäso a mastnú klobásu. Na začiatok stačí začať riediť sladké džúsy, hádzať menej kociek cukru do kávy a čaju, bielu ryžu vymeniť za naturálnu, biele pečivo nahradiť celozrnným, namiesto smotanového jogurtu zjesť nízkotučný, alebo príjem množstva kalórií kompenzovať pohybom.

V minulosti boli ľudia napriek vyššej fyzickej aktivite v jedení skromnejší. Vianočné menu bolo jednoduchšie, ale zároveň zdravšie ako dnes. K najfrekventovanejším patrili strukovinové alebo kapustové polievky s hríbmi, pupáky s makom, jablká, orechy a slivky. Len v bohatších domácnostiach si na stôl kládli údené mäso a rybu.  Až po druhej svetovej vojne vznikla tradícia vyprážaného kapra či rybieho filé so zemiakovým šalátom.

Pôstne obdobia sa podľa odborníkov takmer úplne vytratili zo života. Pritom každý druhý dospelý človek by sa mal zo zdravotného hľadiska stravovať diétne, a to aj na Vianoce. Týka sa to hlavne ľudí, ktorí majú problémy s nadváhou, vysoký krvný tlak alebo problémy s hladinou cukru alebo cholesterolu. Pozor by si mali dať aj onkologickí pacienti. Prejedanie sa poškodzuje aj naše cievy, srdce a obličky.

Preto by sme sa mali aj počas sviatkov stravovať striedmo a dopriať si len toľko jedla, koľko náš organizmus toleruje.

Skúsme sa preto v záujme zachovania svojho zdravia vrátiť ku stravovacím zvykom našich predkov. Malé zmeny jedálneho lístka a trocha chôdze pomôžu predísť zdravotným ťažkostiam.

Diabetes: chráňte svoju rodinu

November je mesiacom, kedy Medzinárodná federácia diabetu každoročne upriamuje pozornosť verejnosti na hroziace nebezpečenstvo diabetu, ktorý predstavuje vážny problém pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

14. november vyhlásila Svetová federácia diabetu v spolupráci s WHO za Svetový deň diabetu. Prudký nárast počtu diabetikov bol zaznamenaný na celom svete. Heslom tohtoročnej kampane Svetového dňa diabetu je „Diabetes: chráňte svoju rodinu“.

Na základe výskumu, ktorý uskutočnila Svetová federácia diabetu, sa preukázalo, že mnohí rodičia mali ťažkosti odhaliť varovné príznaky diabetu u svojich detí. Tieto zistenia zdôrazňujú nevyhnutnosť zlepšiť osvetu a zvýšiť povedomie o diabete a pomôcť tak ľuďom včas odhaliť varovné príznaky ochorenia.

Cieľom tejto kampane je zvýšiť povedomie o dôsledkoch a dopadoch diabetu na rodinu a o úlohy rodiny pri riadení diabetu, poskytovaní starostlivosti, prevencii a osvete o ochorení.

Cukrovka – diabetes mellitus  je chronické ochorenie, ku ktorému dochádza, keď pankreas už nedokáže produkovať inzulín alebo keď telo nedokáže dobre spracovávať inzulín, ktorý produkuje.

Inzulín je hormón, ktorý tvorí pankreas, a ktorý pôsobí ako kľúč umožňujúci glukóze z jedla, ktoré zjeme, prejsť z krvného obehu do buniek v tele a tam vytvoriť energiu. Neschopnosť tela produkovať inzulín alebo efektívne ho využívať vedie k zvýšeným hladinám glukózy v krvi, známe ako hyperglykémia.

Pri dlhodobom pôsobení sa vysoké hladiny glukózy spájajú s poškodením tela a zlyhaním rôznych orgánov a tkanív. Neliečený alebo neriadený diabetes môže viesť ku rôznym závažným komplikáciám ako sú slepota, amputácia končatín, zlyhanie obličiek, srdcový infarkt a mozgová mŕtvica.

Veľká časť trpiacich diabetom nie je diagnostikovaná. Včasná diagnostika a liečba sú kľúčovými faktormi pri predchádzaní alebo oddialení život ohrozujúcich komplikácií.

Ak sa u vás v rodine diabetes vyskytuje, informujte sa o jeho rizikách, varovných príznakochktoré si treba všímať, a o tom, čo môžete urobiť, aby ste predišli výskytu diabetu a komplikáciám v dôsledku ochorenia.

Parkinsova choroba

Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie. Je najčastejšou príčinou parkinsonizmu, klinického syndrómu spôsobeného postihnutím špeciálnych oblastí nervového systému. Tieto sa podieľajú na riadení pohybu, čo v konečnom dôsledku vedie k typickej poruche hybnosti.

Parkinsonizmus môže byť primárny idiopatická Parkinsonova choroba, ktorej príčina nie je známa a sekundárny parkinsonizmus, ktorý vznikajá v dôsledku cievneho postihnutia, infekčného ochorenia, toxínov, úrazu, mozgového tumoru alebo metabolických ochorení.

Parkinsonova choroba najčastejšie začína medzi 40. a 70. rokom života s vrcholom nástupu ochorenia v šiestej dekáde. Nárast ochorenia sa zvyšuje s vekom, ktorý sa považuje za najvýznamnejší rizikový faktor.

Podkladom na vznik Parkinsonovej choroby je nedostatok dopamínu v určitých štruktúrach mozgu gangliách, ktoré sa podieľajú na riadení pohybu – motoriky. Prvé klinické príznaky Parkinsonovej choroby sú často nenápadné a nešpecifické ako napríklad bolesti ramien, chrbtice, pocity ťažkých končatín, strata výkonnosti, únava, poruchy spánku, zápcha, zmena rečového prejavu ako tichosť, monotónnosť, zmena písma (malé, neupravené), sexuálne poruchy.

Základnými príznakmi typickými pre Parkinsonovu chorobu sú pokojový tras  svalová stuhnutosť, spomalenie pohybov a poruchy postoja a chôdze.

V liečbe Parkinsonovej choroby zatiaľ neexistuje nijaký liečebný postup, ktorým by bolo možné ochorenie vyliečiť alebo natrvalo zastaviť, ale jednotlivé príznaky ochorenia sa dajú efektívne a dlhodobo potláčať. Pri terapii sa kombinuje farmakologická liečba s postupmi nefarmakologickými. Predovšetkým je treba vyzdvihnúť význam rehabilitácie, cvičenia a pohybovej aktivity, režimového opatrenia, psychoterapie, ale aj rôznych foriem spoločenskej podpory chorých. Konkrétna stratégia liečby by mala byť čo najlepšie prispôsobená individuálnym okolnostiam.