Jeseň a jej nástrahy

Nízke ranné teploty, vysoká vlhkosť vzduchu a hmlisté počasie so sebou prináša zvýšené riziko rôznych bakteriálnych ale i vírusových  ochorení, z ktorých nemožno nespomenúť chrípku, ktorá  v tomto období zvykne expandovať. Je to typické ochorenie vyskytujúce sa v tomto období. Dokáže človeka skoliť z hodiny na hodinu. Zvýšená teplota, škrabanie v hrdle a nádcha sú väčšinou sprievodnými znakmi chrípky. Odolnosť organizmu pri takejto náhlej zmene vonkajšieho prostredia nedokáže ihneď reagovať takže mu treba pomôcť pestrou stravou  či vhodným oblečením. Náš imunitný systém je v tomto období veľmi zraniteľný, preto by sme mali byť zodpovedný a na dané podmienky sa čo najlepšie adaptovať. Adaptovať sa dá rôznymi spôsobmi, či už aktívnym pohybom alebo napríklad aj otužovaním. 

Denné teploty sa od tých nočných líšia iba minimálne, prípadný silný severný vietor situáciu ešte viac znepríjemňuje, preto by sme mali čím skôr oprášiť zimné oblečenie z nášho šatníka. Vonkajšia ochrana, ale nie je všetko. Mali by sme prispôsobiť podmienkam aj našu životosprávu. Ťažko stráviteľné jedlá, studené nápoje, prípadné prejedanie sa zaťažuje organizmus, preto by sme sa tomuto mali vyhnúť. Samozrejmosťou by mal byť zvýšený príjem tekutín. Sú to najmä bylinné čaje, po ktorých siahame väčšinou až vtedy, keď prechladneme alebo na nás lezie choroba. To je väčšinou už neskoro.

Taktiež je veľmi dôležitý zvýšený príjem ovocia  s vitamínmi a to najmä v doobedňajších hodinách, pred alebo po fyzickej aktivite. Ľudia od nepamäti poznajú význam ovocia pre zdravú výživu. Dnes máme na výber z veľkého množstva ovocia, takže si každý príde na to svoje. Jablká znižujú krvný tlak, posilňujú imunitný systém, spevňujú cievy či posilňujú ďasná. Jahody zmierňujú tráviace problémy, posilňujú metabolizmus, podporujú krvotvorbu a podobne.

Strávte peknú jeseň!

Zvýšená srdcová frekvencia

Srdcová frekvencia je dôležitým znakom funkcie a výkonnosti srdcovocievneho systému a je tiež nezávislým rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení. U zdravého človeka sa prirodzene mení podľa záťaže, v pokoji dosahuje okolo 60 úderov za minútu, pri fyzickej aktivite môže vzrásť aj na 100 úderov.
U zdravého človeka je zvýšená srdcová frekvencia pozitívna – nastáva vtedy, keď má organizmus vyššie nároky na spotrebu kyslíka a zrýchlením tepu ich pomáha srdcu naplniť. No u človeka, ktorý má ochorenie srdca, škodí, pretože srdce ešte viac vyčerpáva – čím viac sa srdce núti k vyššiemu výkonu, tým viac slabne a jeho stav sa ešte viac zhoršuje.

Nejde teda o priaznivý kompenzačný mechanizmus ako u zdravých ľudí, ale o rizikový faktor, ktorý zhoršuje prognózu srdcovocievnych ochorení.

Zvýšená srdcová frekvencia je významným faktorom, ktorý ovplyvňuje chorobnosť a úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia.

Spomalením srdcovej frekvencie sa zvyšuje prietok krvi cez koronárne cievy, súčasne sa zvýši vývrhový objem každého srdcového cyklu a zníži sa spotreba kyslíka myokardom.
Na to, že so srdcom niečo nie je v poriadku, môže upozorniť dýchavičnosť – najskôr len po námahe, v pokročilejších štádiách aj v pokoji, únava, znížená tolerancia alebo úplná neschopnosť fyzickej aktivity, svalová slabosť, zadržiavanie tekutín, zvýšená potreba močiť v noci, nechutenstvo, nafukovanie a pocit plnosti brucha, zápcha a mentálne prejavy .

Ide o dlhodobé ochorenie, ktoré postihuje pacientov s rôznymi kardiovaskulárnymi ochoreniami. Nejde teda o akútny infarkt, akútne zlyhanie srdca, ale o dlhodobý proces, pri ktorom sa srdce postupne vyčerpáva a slabne.
Cieľom liečby chronického srdcového zlyhávania je zníženie chorobnosti a úmrtnosti pacientov a zlepšenie kvality ich života. Liečba je komplexná a pozostáva z diétnych a režimových opatrení, cvičenia, farmakoterapie a chirurgickej liečby.

Súčasťou je účinná liečba primárneho srdcovocievneho ochorenia ako napríklad liečba hypertenzie, ischemickej choroby srdca či poruchy srdcovej chlopne.

Nástrahy na dovolenke

Slnko, voda, vietor, hory, lúky, pláže, sladká i slaná voda. A k tomu úpal, prechladnutia, zápaly, uštipnutia a možné poranenia. Aké nástrahy nám hrozia na dovolenke a ako sa im vyhnúť?

Úpal. Pobyt na prudkom slnku počas celého dňa môže spôsobiť prehriate organizmu. Ohrozené sú najmä deti a seniori. Chrániť sa môžeme pokrývkou hlavy, dostatočným príjmom tekutín a obmedzením pobytu na priamom slnku najmä počas poludnia. Prejavom úpalu je nevoľnosť, vracanie, bolesť hlavy a slabosť. Vždy si treba ľahnúť do chládku, dávať vlažné zábaly na telo alebo končatiny, prijímať dostatok tekutín.

Letné prechladnutie. Horúce dni a studené nápoje, zmrzlina, prudké zmeny teploty medzi vonkajškom a klimatizovanými priestormi a fúkajúce ventilátory sú najčastejšie príčiny prechladnutia horných dýchacích ciest – nádchy, bolestí hlavy, kašľa. Až v 90¤% sú za to zodpovedné vírusy. Tu platí, že s doktorom či bez doktora trvá liečba 7–10 dní. Potrebný je pokoj na lôžku, dostatok vitamínov, pri teplote antipyretiká, pri bolesti hrdla antiseptiká (kloktadlá, pastilky), pri nádche kvapky do nosa, na kašeľ antitusiká alebo mukolytiká. Ak lekár zistí bakteriálnu infekciu, nasadí vhodné antibiotiká.

Zápaly močových ciest. V horúcich dňoch je príjemné chodiť naboso, sadnúť si na chladný múrik, v mokrých plavkách posedieť v bufete. Od nepríjemného nutkania na močenie, pálenia a rezaniu pri močení to nemá ďaleko. Základom je prevencia – obúvať sa, prezliekať si suché plavky. Pomôže urologický čaj, potrebné je však vypiť 2 až 3 litre za deň, možno užívať aj extrakty z brusníc, ktoré majú liečivý účinok. V prípade horúčky, bolestí v podbrušku, prítomnosti krvi v moči je potrebné vyhľadať lekára a pravdepodobne bude nutné predpísať antibiotiká.

Pokazený žalúdok a hnačka. V lete treba mať na pamäti, že potraviny sa v teple rýchlo kazia a riziko vzniku tráviacich ťažkostí je zvýšené. Zdrojom nákazy sú aj špinavé ruky a kontaminovaná voda. Nákaza sa prejaví bolesťami žalúdka, nevoľnosťou, vracaním, bolesťami brucha, hnačkou. Niekedy sa pridruží teplota a bolesti kĺbov. Dôležité je dodržiavať diétu a prijímať dostatok tekutín. Väčšina črevných infekcií sa lieči diétnymi opatreniami, len vo výnimočných prípadoch je potrebné podávať antibiotiká, a to až po mikrobiologickom určení patogénu.

Uštipnutie hmyzom či plazom. Pri uštipnutí hmyzom obyčajne v mieste vpichu vzniká opuch, začervenanie, pociťujeme svrbenie alebo bolesť. Prvá pomoc vo forme prikladania studených obkladov je najjednoduchšia. V lekárni sú k dispozícii rôzne gély či masti s protisvrbiacim, chladivým efektom. Možno užiť aj tabletku – antihistaminikum, ktoré zmierni uvedené prejavy. Kto je alergický na uštipnutie hmyzom, mal by mať predpísaný tzv. protišokový balíček (môže ho predpísať alergológ, dermatológ) a mať ho poruke. Po uhryznutí hadom je potrebné čo najskôr vyhľadať lekára.

Vytknutý členok, poranený kĺb. Viac pohybu v letných mesiacoch so sebou prináša zvýšené riziko úrazu. Vytknutý členok, koleno bolí, opuchne, bráni v pohybe. Pomôže masť s protizápalovým a protiopuchovým účinkom a elastický obväz na fixovanie končatiny. Takisto ľadové obklady prinášajú úľavu. Poranený kĺb si vyžiada niekoľko dní až týždňov pokojový režim, kým bude schopný plného pohybu.