Opätovné posúdenie nároku na invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje z invalidného poistenia. Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca.

Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý sa stal invalidný po 31. decembri 2009, je:

  • menej ako jeden rok, ak ide o poistenca do 20 rokov,
  • najmenej jeden rok, ak ide o poistenca vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
  • najmenej dva roky, ak ide o poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
  • najmenej päť rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
  • najmenej osem rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
  • najmenej desať rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
  • najmenej 15 rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 45 rokov veku.

Potrebný počet rokov sa zisťuje z celého obdobia pred vznikom invalidity bez ohľadu na to, aký vek poistenec ku dňu vzniku invalidity dosiahol.

Ak sa poistenec mladší ako 20 rokov stal invalidným v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné, aby získal najmenej jeden rok obdobia dôchodkového poistenia.

Potrebný počet rokov sa, bez ohľadu na dátum vzniku invalidity, nezisťuje u poistenca, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo ktorý sa stal invalidným v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťomPo 31. decembri 2009 sa potrebný počet rokov nezisťuje ani u poistenca, ktorý je doktorandom v dennej forme štúdia a nedovŕšil 26 rokov veku.

Ak poistencovi, ktorý bol uznaný invalidným k dátumu pred 1. januárom 2010 nevznikol nárok na invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa po 31. decembri 2009 na žiadosť znovu posúdi jeho invaliditu a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok. V takomto prípade bude novým dátumom vzniku invalidity najskôr 1. január 2010 a na vznik nároku na invalidný dôchodok bude musieť byť splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2010.

Príklad: Poistenec sa stal invalidným od 15. septembra 2009. Ku dňu vzniku invalidity dosiahol vek 36 rokov, podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (5 rokov obdobia dôchodkového poistenia) sa skúmala podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2009 z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity, t. j. v období od 15. decembra 1999 do 14. decembra 2009. V tomto období poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia iba v rozsahu 4 roky a 125 dní. Nárok na invalidný dôchodok mu od 15. septembra 2009 nevznikol.

5. januára 2010 sa dostaví do Sociálnej poisťovne, pobočky a spíše novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Podľa § 293ax zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. mu bude znovu posúdená invalidita a v súlade s týmto ustanovením bude ako deň vzniku invalidity určený 1. január 2010. Podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia sa bude skúmať z celého obdobia pred vznikom invalidity (pred 1. januárom 2010). Pokiaľ v tomto období získal aspoň osem rokov obdobia dôchodkového poistenia, nárok na invalidný dôchodok mu vznikne od 1. januára 2010.

 

Zmeny v podmienkach na vyplácanie peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP

Na základe schválenej novely zákona447/2008 Z.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) dochádza od 1.7.2018 k zmenám.

Po novom stúpne sadzba za hodinu osobnej asistencie o jedno euro na 3,82 eura. Zvýši sa aj hranica ochrany príjmu ŤZP pri tomto príspevku zo súčasnej úrovne 1,7-násobku sumy životného minima na dvojnásobok.

Potrebu osobnej asistencie už nebude možné podmieňovať druhom, stupňom alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. Na základe tohto ustanovenia by už nemalo dochádzať zo strany UPSVAR k svojvoľnému odnímaniu príspevku na osobnú asistenciu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu alebo preferovaniu príspevku na opatrovanie pred príspevkom na osobnú asistenciu. Odstraňuje sa príjmový limit poberateľa príspevku na osobnú asistenciu.

Viac peňazí dostanú aj rodičia, ktorí sa starajú o zdravotne ťažko postihnuté dieťa. Príspevok na opatrovanie im vzrastie na 100 eur mesačne zo súčasnej úrovne 49,80 eura.

Príspevok na opatrovanie rodičom, ktorých dieťa navštevuje školu , aj v prípade, ak je to viac ako 20 hodín mesačne, sa nebude krátiť.

Novela zákona počíta aj s postupným zvyšovaním peňažného príspevku na opatrovanie, a to tak, aby sa do roku 2020 jeho výška priblížila k výške čistej minimálnej mzdy pri poberateľoch v produktívnom veku a pri poberateľoch poberajúcich niektorú z dôchodkových dávok by jeho výška mala dosiahnuť polovicu čistej minimálnej mzdy.

Dane a neziskový sektor

Podľa zákona o dani z príjmov je povinná každá právnická osoba do 3 mesiacov od ukončenia zdaňovacieho  obdobia  predložiť daňové priznanie.

Podľa  §2 zákona o dani z príjmov je daňovníkom právnická osoba  a predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania majetkom daňovníka.

Má v tomto smere nezisková mimovládna organizácia (nezisková účtovná jednotka) výnimku?

Daňové subjekty nezaložené alebo nezriadené za účelom podnikania – neziskové účtovné jednotky, štát nepriamo podporuje daňovými zvýhodneniami (viď. tabuľka).

 

Tabuľka príjmov organizácie a ich členenie z hľadiska zdaňovania

Druh príjmu Podľa zákona číslo 595/2003 Z. z.
1. Príjmy zo štátneho rozpočtu, resp. VÚC miest a obcí predmet dane, avšak oslobodený (§13 ods. 1a)
2. Príjem z prenájmu predmet dane, neoslobodený (§12 ods.2)
3. Príjem z reklám predmet dane, neoslobodený (§12 ods.2)
4. Príjem z podnikateľskej činnosti predmet dane, neoslobodený (§12 ods.2)
5. Príjem z hlavnej činnosti, ak nie je podnikaním predmet dane, avšak oslobodený (§13 ods. 1a)
6. Príjem z členského v zmysle stanov predmet dane, avšak oslobodený (§13 ods. 2 písm. b)
7. Príjem z 2% dane nie je predmetom dane (§12 ods.7)
8. Príspevky a dary nie je predmetom dane (§12 ods.7)
9. Príjmy z verejnej zbierky predmet dane, avšak oslobodený (§13 ods. 1 písm. a)
10. Príjmy z európskych štrukturálnych a investičných fondov EÚ, z grantov na základe medzinárodných zmlúv predmet dane, avšak oslobodený (§13 ods. 2 písm. g)
11. Príjem z dedičstva nie je predmetom dane (§12 ods.7)
12. Úroky v banke predmet dane,  zrážková daň (§43 )
13. Predaj majetku (dlhodobý majetok a zásoby) predmet dane, (§12 ods. 2 )
14. Príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe predmet dane, (§12 ods. 2) neoslobodený

 

*Spracované z aktuálnej legislatívy 2018, zdroj časopis TP+TP, ročník 23, číslo 1/2018