Posudzovanie nároku na invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok ako dôchodkovú dávka, je priznaná osobe s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom za splnenia zákonom stanovených podmienok upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Na základe podanej žiadosti Sociálna poisťovňa začne konanie o priznanie invalidného dôchodku.

Invalidita je podmienená nepriaznivým zdravotným stavom.

Nárok na poberanie invalidného dôchodku na základe zdravotného stavu posudzuje lekárska posudková komisia, kde posudkový lekár Sociálnej poisťovne posúdi invaliditu žiadateľa teda dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe tohto posudku, v ktorom bude určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie.

Ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár nariadi kontrolnú lekársku prehliadku.

Termín kontrolnej lekárskej prehliadky oznámi lekár poberateľovi dôchodku na pojednávaní. Pred blížiacim sa termínom pojednávania potom pošle posudkový lekár poberateľovi dôchodku aj predvolanie na kontrolnú lekársku prehliadku.

Ak poberateľ invalidného dôchodku bezdôvodne opakovane nepríde v určený deň a hodinu na pojednávanie o posúdení invalidity, pobočka Sociálnej poisťovne to zdokumentuje a predloží ústrediu Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o zastavení výplaty invalidného dôchodku. Výplatu invalidného dôchodku je podľa jeho slov možné uvoľniť až po absolvovaní kontrolnej lekárskej prehliadky.

Ak invalidný dôchodca zmení adresu, na ktorej si preberá písomnosti, mal by novú adresu čo najskôr oznámiť Sociálnej poisťovni. V opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa zastaviť výplatu invalidného dôchodku.

V akej výške zaplatí invalidný dôchodca a jeho zamestnávateľ odvody z príjmu

Invalidný dôchodca, ktorý má nárok na invalidný dôchodok môže vykonávať aj zárobkovú činnosť, a to na základe trvalého pracovného pomeru (t. j. pracovnej zmluvy), či dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
V akej výške zaplatí invalidný dôchodca a jeho zamestnávateľ odvody z príjmu z trvalého pracovného pomeru, resp. dohody? Koľko sa platí pri podnikaní SZČO – invalidného dôchodcu?

To, aké odvody bude platiť invalidný dôchodca, či jeho zamestnávateľ závisí od toho aký typ invalidného dôchodku poberá.

Invalidný dôchodca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer s poklesom schopnosti práce o viac ako 40 % a najviac o 70 % v porovnaní s bežným pracovníkom, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, zaplatí poistné na zdravotné poistenie o polovicu menej, t. j. o 2 % menej.
Práca na trvalý pracovný pomer u invalidného dôchodcu s poklesom schopnosti o viac ako 70 % je o čosi výhodnejšia, nakoľko takýto invalidný dôchodca neplatí poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z hrubej mzdy (resp. vymeriavacieho základu).

Invalidný dôchodca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer s poklesom schopnosti práce o viac ako o 70 % v porovnaní s bežným pracovníkom, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, zaplatí poistné na zdravotné poistenie o polovicu menej a taktiež neplatí ani poistenie v nezamestnanosti, t. j. zaplatí o 3,4 % menej ako bežný pracovník.
Invalidný dôchodca môže uzatvoriť aj dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V prípade, ak invalidný dôchodca pracuje na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (t. j. na základe dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce), neprihliada sa na to, aký je jeho pokles schopnosti práce, t. j. sadzby poistného sú pre obe typy invalidných dôchodcov rovnaké.
Popis jednotlivých typov pracovných činností pri invalidnom dôchodku ako aj percentuálny výpočet odvodov si môžete prečítať na https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/invalidny-dochodca-a-odvody

Príspevok na opatrovanie

Od 1. júla 2019 vzrástol príspevok na osobnú asistenciu a opatrovanie.

Výška príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach je rozdielna pre jednotlivé stupne odkázanosti. Príspevok pri poskytovaní pobytovej formy sociálnej služby v zariadeniach má v prípade druhého stupňa odkázanosti dosiahnuť 104 eur, pre šiesty stupeň odkázanosti do 546 eur. Pri poskytovaní ambulantnej formy sociálnej služby je stanovený príspevok pri druhom stupni odkázanosti na 70 eur, pre šiesty stupeň 364 eur.

Vláda schválila aj nariadenie rezortu práce, ktorým sa zvýši sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie a výška peňažného príspevku na opatrovanie.

V prípade opatrovateľa jednej ťažko zdravotne postihnutej osoby príspevok stúpne o 60,99 eura, v prípade viacerých opatrovaných ŤZP osôb má stúpnuť o 80,02 eura.

V prípade opatrovateľov poberajúcich dôchodok má príspevok vzrásť o 30,47 eura a pri opatrovaní viacerých osôb o 39,98 eura.

Zvýšenie sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie o 0,36 eura prinesie zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v priemere mesačne o približne 50,4 eura

Cieľom zvýšenia sadzby je zlepšiť podmienky pre osoby, ktoré poskytujú osobnú asistenciu alebo opatrujú fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.