V akej výške zaplatí invalidný dôchodca a jeho zamestnávateľ odvody z príjmu

Invalidný dôchodca, ktorý má nárok na invalidný dôchodok môže vykonávať aj zárobkovú činnosť, a to na základe trvalého pracovného pomeru (t. j. pracovnej zmluvy), či dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
V akej výške zaplatí invalidný dôchodca a jeho zamestnávateľ odvody z príjmu z trvalého pracovného pomeru, resp. dohody? Koľko sa platí pri podnikaní SZČO – invalidného dôchodcu?

To, aké odvody bude platiť invalidný dôchodca, či jeho zamestnávateľ závisí od toho aký typ invalidného dôchodku poberá.

Invalidný dôchodca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer s poklesom schopnosti práce o viac ako 40 % a najviac o 70 % v porovnaní s bežným pracovníkom, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, zaplatí poistné na zdravotné poistenie o polovicu menej, t. j. o 2 % menej.
Práca na trvalý pracovný pomer u invalidného dôchodcu s poklesom schopnosti o viac ako 70 % je o čosi výhodnejšia, nakoľko takýto invalidný dôchodca neplatí poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z hrubej mzdy (resp. vymeriavacieho základu).

Invalidný dôchodca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer s poklesom schopnosti práce o viac ako o 70 % v porovnaní s bežným pracovníkom, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, zaplatí poistné na zdravotné poistenie o polovicu menej a taktiež neplatí ani poistenie v nezamestnanosti, t. j. zaplatí o 3,4 % menej ako bežný pracovník.
Invalidný dôchodca môže uzatvoriť aj dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V prípade, ak invalidný dôchodca pracuje na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (t. j. na základe dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce), neprihliada sa na to, aký je jeho pokles schopnosti práce, t. j. sadzby poistného sú pre obe typy invalidných dôchodcov rovnaké.
Popis jednotlivých typov pracovných činností pri invalidnom dôchodku ako aj percentuálny výpočet odvodov si môžete prečítať na https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/invalidny-dochodca-a-odvody

Príspevok na opatrovanie

Od 1. júla 2019 vzrástol príspevok na osobnú asistenciu a opatrovanie.

Výška príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach je rozdielna pre jednotlivé stupne odkázanosti. Príspevok pri poskytovaní pobytovej formy sociálnej služby v zariadeniach má v prípade druhého stupňa odkázanosti dosiahnuť 104 eur, pre šiesty stupeň odkázanosti do 546 eur. Pri poskytovaní ambulantnej formy sociálnej služby je stanovený príspevok pri druhom stupni odkázanosti na 70 eur, pre šiesty stupeň 364 eur.

Vláda schválila aj nariadenie rezortu práce, ktorým sa zvýši sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie a výška peňažného príspevku na opatrovanie.

V prípade opatrovateľa jednej ťažko zdravotne postihnutej osoby príspevok stúpne o 60,99 eura, v prípade viacerých opatrovaných ŤZP osôb má stúpnuť o 80,02 eura.

V prípade opatrovateľov poberajúcich dôchodok má príspevok vzrásť o 30,47 eura a pri opatrovaní viacerých osôb o 39,98 eura.

Zvýšenie sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie o 0,36 eura prinesie zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v priemere mesačne o približne 50,4 eura

Cieľom zvýšenia sadzby je zlepšiť podmienky pre osoby, ktoré poskytujú osobnú asistenciu alebo opatrujú fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Aj invalidný dôchodca môže byť práceneschopný a poberať nemocenské dávky

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým práceneschopný, respektíve aby bol práceneschopný celých 52 týždňov.

Poberateľovi invalidného dôchodku vznikne nárok na nemocenské, ak splní rovnaké podmienky ako každý iný poistenec. V čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti však musí byť nemocensky poistený. Túto podmienku spĺňa, ak je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a dosahuje pravidelný príjem, je povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou.

Ak im vznikne dočasná pracovná neschopnosť po priznaní invalidného dôchodku, Sociálna poisťovňa im vypláca aj invalidný dôchodok aj dávku nemocenské.

Môže sa však tiež stať, že aj v prípade, ak invalidný dôchodca spĺňa uvedené podmienky, Sociálna poisťovňa mu nárok na dávku nemocenské neprizná. Pri posudzovaní nároku na nemocenské sa totiž sleduje aj dôvod vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak ide o stabilizovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, z dôvodu ktorého už poberá invalidný dôchodok, nárok na nemocenské mu vzniknúť nemusí. Nárok na nemocenské mu môže vzniknúť na rovnakú diagnózu v takom prípade, ak ide o prechodnú zmenu v zdravotnom stave, vo vývoji a priebehu choroby, ktorá objektívne potvrdzuje zhoršenie choroby.

Nárok na nemocenské nevznikne ani tým poberateľom invalidného dôchodku, ktorí pracujú na niektorú z dohôd, pretože za nich zamestnávateľ nemá povinnosť odvádzať poistné na nemocenské poistenie.