Ako predísť cukrovke druhého typu?

14.november vyhlásila Svetová federácia diabetu v spolupráci s WHO  za Svetový deň diabetu. Účelom je zvyšovanie povedomia o tomto ochorení, o jeho príznakoch, príčinách, liečbe a komplikáciách, nakoľko počet chorých na cukrovku sa stále zvyšuje.

Diabetes mellitus – cukrovka patrí medzi závažné chronické ochorenia a v dôsledku akútnych a chronických komplikácií sa významnou mierou podieľa na chorobnosti, invalidite aj úmrtnosti.

Počet diabetikov neustále pribúda aj na Slovensku. Lekári vlani prijali do ambulancií takmer 22 000 novo diagnostikovaných cukrovkárov.

Z najnovších dát Národného centra zdravotníckych informácií vyplýva, že v minulom roku sa v ambulanciách celkovo liečilo takmer 370 000 cukrovkárov, z toho viac žien ako mužov.

Väčšina pacientov (91 %) sa liečila na cukrovku druhého typu, pri ktorej najdôležitejším faktorom príčiny vzniku je nadváha, obezita a nízka fyzická aktivita. Počet osôb s cukrovkou druhého typu vzrástol medziročne o sedem percent, týka sa to najmä pacientov nad 70 rokov. Diabetu prvého typu pribudlo najviac populácii 20- až 24-ročných.

Diabetes mellitus – cukrovka  je choroba látkovej premeny, jej najvýraznejším prejavom je zvýšenie cukru v krvi. Pri tomto ochorení dochádza k poškodzovaniu ciev. Prejavom ich poškodenia je zhoršený zrak, nesprávna funkcia obličiek, nervov, nedokrvenie srdca, mozgu a končatín. V niektorých prípadoch môže dôjsť k slepote, zlyhaniu obličiek, amputácii nôh, srdcovému infarktu či mozgovej príhode.

Mnoho argumentov a klinických štúdií poukazuje nato, že prechodu z rizikového prediabetického štádia do štádia vzniku cukrovky je možné predísť alebo ho aspoň oddialiť. V cca 50 % prípadov je možné správnym prístupom so zameraním na zdravý životný štýl a pohybovú aktivitu oddialiť prepuknutie cukrovky minimálne o 5-7 rokov.

 

Jeseň a jej nástrahy

Nízke ranné teploty, vysoká vlhkosť vzduchu a hmlisté počasie so sebou prináša zvýšené riziko rôznych bakteriálnych ale i vírusových  ochorení, z ktorých nemožno nespomenúť chrípku, ktorá  v tomto období zvykne expandovať. Je to typické ochorenie vyskytujúce sa v tomto období. Dokáže človeka skoliť z hodiny na hodinu. Zvýšená teplota, škrabanie v hrdle a nádcha sú väčšinou sprievodnými znakmi chrípky. Odolnosť organizmu pri takejto náhlej zmene vonkajšieho prostredia nedokáže ihneď reagovať takže mu treba pomôcť pestrou stravou  či vhodným oblečením. Náš imunitný systém je v tomto období veľmi zraniteľný, preto by sme mali byť zodpovedný a na dané podmienky sa čo najlepšie adaptovať. Adaptovať sa dá rôznymi spôsobmi, či už aktívnym pohybom alebo napríklad aj otužovaním. 

Denné teploty sa od tých nočných líšia iba minimálne, prípadný silný severný vietor situáciu ešte viac znepríjemňuje, preto by sme mali čím skôr oprášiť zimné oblečenie z nášho šatníka. Vonkajšia ochrana, ale nie je všetko. Mali by sme prispôsobiť podmienkam aj našu životosprávu. Ťažko stráviteľné jedlá, studené nápoje, prípadné prejedanie sa zaťažuje organizmus, preto by sme sa tomuto mali vyhnúť. Samozrejmosťou by mal byť zvýšený príjem tekutín. Sú to najmä bylinné čaje, po ktorých siahame väčšinou až vtedy, keď prechladneme alebo na nás lezie choroba. To je väčšinou už neskoro.

Taktiež je veľmi dôležitý zvýšený príjem ovocia  s vitamínmi a to najmä v doobedňajších hodinách, pred alebo po fyzickej aktivite. Ľudia od nepamäti poznajú význam ovocia pre zdravú výživu. Dnes máme na výber z veľkého množstva ovocia, takže si každý príde na to svoje. Jablká znižujú krvný tlak, posilňujú imunitný systém, spevňujú cievy či posilňujú ďasná. Jahody zmierňujú tráviace problémy, posilňujú metabolizmus, podporujú krvotvorbu a podobne.

Strávte peknú jeseň!

Zvýšená srdcová frekvencia

Srdcová frekvencia je dôležitým znakom funkcie a výkonnosti srdcovocievneho systému a je tiež nezávislým rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení. U zdravého človeka sa prirodzene mení podľa záťaže, v pokoji dosahuje okolo 60 úderov za minútu, pri fyzickej aktivite môže vzrásť aj na 100 úderov.
U zdravého človeka je zvýšená srdcová frekvencia pozitívna – nastáva vtedy, keď má organizmus vyššie nároky na spotrebu kyslíka a zrýchlením tepu ich pomáha srdcu naplniť. No u človeka, ktorý má ochorenie srdca, škodí, pretože srdce ešte viac vyčerpáva – čím viac sa srdce núti k vyššiemu výkonu, tým viac slabne a jeho stav sa ešte viac zhoršuje.

Nejde teda o priaznivý kompenzačný mechanizmus ako u zdravých ľudí, ale o rizikový faktor, ktorý zhoršuje prognózu srdcovocievnych ochorení.

Zvýšená srdcová frekvencia je významným faktorom, ktorý ovplyvňuje chorobnosť a úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia.

Spomalením srdcovej frekvencie sa zvyšuje prietok krvi cez koronárne cievy, súčasne sa zvýši vývrhový objem každého srdcového cyklu a zníži sa spotreba kyslíka myokardom.
Na to, že so srdcom niečo nie je v poriadku, môže upozorniť dýchavičnosť – najskôr len po námahe, v pokročilejších štádiách aj v pokoji, únava, znížená tolerancia alebo úplná neschopnosť fyzickej aktivity, svalová slabosť, zadržiavanie tekutín, zvýšená potreba močiť v noci, nechutenstvo, nafukovanie a pocit plnosti brucha, zápcha a mentálne prejavy .

Ide o dlhodobé ochorenie, ktoré postihuje pacientov s rôznymi kardiovaskulárnymi ochoreniami. Nejde teda o akútny infarkt, akútne zlyhanie srdca, ale o dlhodobý proces, pri ktorom sa srdce postupne vyčerpáva a slabne.
Cieľom liečby chronického srdcového zlyhávania je zníženie chorobnosti a úmrtnosti pacientov a zlepšenie kvality ich života. Liečba je komplexná a pozostáva z diétnych a režimových opatrení, cvičenia, farmakoterapie a chirurgickej liečby.

Súčasťou je účinná liečba primárneho srdcovocievneho ochorenia ako napríklad liečba hypertenzie, ischemickej choroby srdca či poruchy srdcovej chlopne.

Nástrahy na dovolenke

Slnko, voda, vietor, hory, lúky, pláže, sladká i slaná voda. A k tomu úpal, prechladnutia, zápaly, uštipnutia a možné poranenia. Aké nástrahy nám hrozia na dovolenke a ako sa im vyhnúť?

Úpal. Pobyt na prudkom slnku počas celého dňa môže spôsobiť prehriate organizmu. Ohrozené sú najmä deti a seniori. Chrániť sa môžeme pokrývkou hlavy, dostatočným príjmom tekutín a obmedzením pobytu na priamom slnku najmä počas poludnia. Prejavom úpalu je nevoľnosť, vracanie, bolesť hlavy a slabosť. Vždy si treba ľahnúť do chládku, dávať vlažné zábaly na telo alebo končatiny, prijímať dostatok tekutín.

Letné prechladnutie. Horúce dni a studené nápoje, zmrzlina, prudké zmeny teploty medzi vonkajškom a klimatizovanými priestormi a fúkajúce ventilátory sú najčastejšie príčiny prechladnutia horných dýchacích ciest – nádchy, bolestí hlavy, kašľa. Až v 90¤% sú za to zodpovedné vírusy. Tu platí, že s doktorom či bez doktora trvá liečba 7–10 dní. Potrebný je pokoj na lôžku, dostatok vitamínov, pri teplote antipyretiká, pri bolesti hrdla antiseptiká (kloktadlá, pastilky), pri nádche kvapky do nosa, na kašeľ antitusiká alebo mukolytiká. Ak lekár zistí bakteriálnu infekciu, nasadí vhodné antibiotiká.

Zápaly močových ciest. V horúcich dňoch je príjemné chodiť naboso, sadnúť si na chladný múrik, v mokrých plavkách posedieť v bufete. Od nepríjemného nutkania na močenie, pálenia a rezaniu pri močení to nemá ďaleko. Základom je prevencia – obúvať sa, prezliekať si suché plavky. Pomôže urologický čaj, potrebné je však vypiť 2 až 3 litre za deň, možno užívať aj extrakty z brusníc, ktoré majú liečivý účinok. V prípade horúčky, bolestí v podbrušku, prítomnosti krvi v moči je potrebné vyhľadať lekára a pravdepodobne bude nutné predpísať antibiotiká.

Pokazený žalúdok a hnačka. V lete treba mať na pamäti, že potraviny sa v teple rýchlo kazia a riziko vzniku tráviacich ťažkostí je zvýšené. Zdrojom nákazy sú aj špinavé ruky a kontaminovaná voda. Nákaza sa prejaví bolesťami žalúdka, nevoľnosťou, vracaním, bolesťami brucha, hnačkou. Niekedy sa pridruží teplota a bolesti kĺbov. Dôležité je dodržiavať diétu a prijímať dostatok tekutín. Väčšina črevných infekcií sa lieči diétnymi opatreniami, len vo výnimočných prípadoch je potrebné podávať antibiotiká, a to až po mikrobiologickom určení patogénu.

Uštipnutie hmyzom či plazom. Pri uštipnutí hmyzom obyčajne v mieste vpichu vzniká opuch, začervenanie, pociťujeme svrbenie alebo bolesť. Prvá pomoc vo forme prikladania studených obkladov je najjednoduchšia. V lekárni sú k dispozícii rôzne gély či masti s protisvrbiacim, chladivým efektom. Možno užiť aj tabletku – antihistaminikum, ktoré zmierni uvedené prejavy. Kto je alergický na uštipnutie hmyzom, mal by mať predpísaný tzv. protišokový balíček (môže ho predpísať alergológ, dermatológ) a mať ho poruke. Po uhryznutí hadom je potrebné čo najskôr vyhľadať lekára.

Vytknutý členok, poranený kĺb. Viac pohybu v letných mesiacoch so sebou prináša zvýšené riziko úrazu. Vytknutý členok, koleno bolí, opuchne, bráni v pohybe. Pomôže masť s protizápalovým a protiopuchovým účinkom a elastický obväz na fixovanie končatiny. Takisto ľadové obklady prinášajú úľavu. Poranený kĺb si vyžiada niekoľko dní až týždňov pokojový režim, kým bude schopný plného pohybu.

 

Čo robiť pri opuchnutých nohách

Práve teraz počas leta sa mnohým z vás stane, že sa po celodennej chôdzi, alebo práci vraciate domov s pocitom unavených a opuchnutých nôh. Čím je to spôsobené a ako sa tomu brániť?

Je všeobecne známe, že nohy, hlavne tie ženské, sa v horúčavách trápia. Teplo, sparné dni a pobyt na slnku cievam vôbec neprospievajú. Pri vyššej teplote sa cievy neprirodzene roztiahnu a ak zabúdate piť, krv je hustejšia. Zhorší sa práca žilových chlopní, nedokážu zadržať tekutinu presúvajúcu sa do nôh, hromadí sa tu a presakuje do okolia. Preto sú naše nohy také ťažké a opuchnuté.

Opuch je nadmerné nahromadenie voľnej tekutiny mimo ciev a buniek. Hoci opuchy samy o sebe väčšinou nie sú nebezpečné, sú nepríjemné pocitmi bolesti, ťažoby, napätia a tlaku. Problémy sa prejavujú väčšinou v druhej polovici dňa.

Okrem tepla je pre nohy úmorné dlhodobé státie a sedenie aj polihovanie na pláži a pojedanie hlavne slaných pochúťok.

Opuch však môže byť aj symptómom rôznych ochorení alebo zdravotných ťažkostí. Vzniká pri chorobách ciev, srdca, ale aj pri mnohých problémoch s kožou, metabolizmom a aj pri poraneniach. Opuchy môžu byť celotelové alebo lokálne, kedy postihujú len určitú časť tela.

Čo teda môžete urobiť, aby ste opuchy aspoň zmiernili? Hýbte sa, resp. nestojte dlho na jednom mieste a už vôbec nie na priamom slnku. Jednoznačne najúčinnejším pohybom je vo všeobecnosti plávanie.

Najmä pri cestovaní, ktoré je v letných mesiacoch intenzívnejšie, sú možnosti pohybu obmedzené. Aj v dopravnom prostriedku si však vieme pomôcť. Urobte si prestávku na poprechádzanie sa a ponaťahovanie nôh ,ideálne je urobiť tak každú hodinu.

Samozrejmosťou je neprejedanie sa, naopak ľahšie jedlá, veľa ovocia a zeleniny. Príjem tekutín v podobe vody a nesladených nápojov by malo byť samozrejmosťou.

Cestovanie s chronickou chorobou

Časy, keď dlhodobé, chronické ochorenie znamenalo úplné znemožnenie cestovania, sú za nami. V súčasnosti, by ste sa nemali báť občasných výletov. Dôležitá je ale opatrnosť, a starostlivá príprava.

Spoznávanie cudziny znamená väčšinou relax a zábavu, na druhej strane, nepochybne prináša i stresujúce situácie a zvýšenie fyzických nárokov. Ak máte niektorú z chronických chorôb, mali by ste sa na cestu dôkladne pripraviť, a predísť tak prípadným komplikáciám, ktoré môžu bezstarostnú dovolenku pretvoriť na hrôzostrašný zážitok.

Medzi chronické ochorenia patria: srdcovo-cievne choroby  (ateroskleróza, infarkt), rakovina, neurodegeneratívne ochorenia (napr. Alzheimerova, Parkinsonova, choroba atď), astma, cukrovka, epilepsia, duševné poruchy, poruchy autistického spektra, atď.

Tipy, ktoré by vám mali cestovanie uľahčiť:

  • Približne mesiac  pred plánovaným odchodom, navštívte svojho lekára a uistite sa, či vám zdravotný stav umožní cestovať.
  • Odborník s vami skonzultuje i vhodnosť očkovania do danej lokality. Cestovateľ s chronickou chorobou, by mal tiež podstúpiť základné cestovné očkovanie, medzi ktoré patrí vakcinácia proti chrípke, hepatitíde A a B, či pneumokokom.
  • Od lekára, by ste si mali nechať vystaviť zdravotnú dokumentáciu s podrobným popisom svojho ochorenia a aktuálneho zdravotného stavu.
  • Ak užívate pravidelne lieky, nechajte si predpísať ich dostatočné množstvo, aby vám vystačili v prípade, žeby sa vám pobyt predĺžil.
  • Poraďte sa s lekárom, čo si všetko máte pridať do cestovnej lekárničky. Chronické choroby so sebou prinášajú aj riziko infekcie. Poraďte sa, či by nebolo vhodné mať so sebou aj antibiotiká.
  • Ak trpíte kardiologickým ochorením, nezabudnite na dostatočnú zásobu nitroglycerínu. V prípade cukrovky, zase inzulínu.
  • Nezabudnite na kvalitné cestovné pripoistenie, ktoré vám pokryje prípadné náklady na zdravotnú starostlivosť v zahraničí.
  • Okrem svojho lekára, sa tiež poraďte so špecialistom na cestovnú medicínu.

Šesť bežných príznakov chronickej únavy

Každý sa občas cíti unavený a uťahaný, ale chronická únava posúva tieto pocity ešte o kúsok ďalej.

Pokiaľ ňou trpíte, môžete sa často vyhýbať dokonca robeniu vecí, z ktorých máte radosť, pretože jednoducho nemáte energiu na to, aby ste napr. išli von s priateľmi, či vstali z postele. Bežný deň v práci či v škole, vás necháva extrémne vyčerpaných a máte pocit, že už nemáte žiadnu energiu.

Ďalšie varovné príznaky chronickej únavy môže byť: nedokážete sa sústrediť,

jednoduché úlohy vás vyčerpávajú nielen fyzicky ale aj emočne, nedokážete sa v noci poriadne vyspať, máte problémy s rovnováhou a neustále cítite bolesť.

Príčina chronickej únavy nie je celkom jasná. Za posledných dvadsať rokov bolo o tomto syndróme publikovaných množstvo teórií. Predpokladá sa kombinácia viacerých príčin – chronická vírusová infekcia, porucha bunkovej a protilátkovej imunity a oslabenie organizmu pôsobením dlhotrvajúceho stresu.

Keďže klinický priebeh sa líši u každého konkrétneho pacienta, striedajú sa obdobia zlepšenia a zhoršenia príznakov. V liečbe dominuje komplexný prístup, ktorý zahŕňa najmä zmenu životného štýlu.
Ponúkame vám pár jednoduchých tipov ako únavu, ako únavu zvládať: schlaďte sa, dodržujte spánkový režim, cvičte, varte keď máte najviac energie, šetrite energiou.

Naučte sa organizovať si svoj čas. Naplánujte si vopred celý týždeň a potom z tohto plánu vezmite 70%,ktoré určíte za svoju prioritu.

Zatrieďte si úlohy tak, aby ste si tie náročnejšie v tej časti dňa kedy máte najviac energie.

Komunikujte so svojim okolím o vašej únave. Nebojte sa požiadať vašu rodinu a blízkych o pomoc s činnosťami, na ktoré už nemáte silu.

 

Epilepsia

Ochorenie s názvom epilepsia sa prejavuje opakovanými záchvatmi, ktoré sú sprevádzané dočasnou poruchou vedomia. Aké sú príčiny vzniku tohto ochorenia a ako prebieha jeho liečba?

Epilepsia je v súčasnosti jedným z najčastejších neurologických ochorení. V Európe trpí týmto ochorením asi 6 miliónov osôb, a každoročne je diagnostikovaných 300-tisíc nových prípadov. Na Slovensku žije s týmto ochorením okolo 50-tisíc pacientov.

Epilepsia je charakterizovaná opakovane sa vyskytujúcimi záchvatmi. Epileptický záchvat vzniká náhle a ide o dočasnú, krátkotrvajúcu poruchu mozgových funkcií. Môže trvať sekundy až minúty, a po odznení sa pacientov stav „upraví“ na úroveň, akú mal pred záchvatom. Epileptické záchvaty vznikajú v mozgu, ktorý vytvorí akýsi chorobný elektrický výboj. Záchvat sa môže u rôznych pacientov prejavovať odlišne – či už vo forme pohybového, pocitového, zmyslového alebo psychického. Záchvatová udalosť je zároveň sprevádzaná dočasnou poruchou vedomia.

Záchvaty sa môžu objaviť neočakávane, alebo v približne pravidelných intervaloch, často závislých od biologických cyklov. Vznikajú jednotlivo s dlhšími bezzáchvatovými obdobiami, prípadne sa nahromadí viac záchvatov v krátkom čase.

Prvý lekár, ktorý vás vyšetrí, je všeobecný ambulantný lekár. Ten podľa príznakov a vyšetrenia odporučí neurologickú ambulanciu, a v ťažších prípadoch hospitalizáciu na špecializovanom neurologickom oddelení. Prvým diagnostickým krokom je dôkladná anamnéza. Spočíva v presnom opise záchvatu, s časovým určením a popisom sprievodných príznakov. Ďalším krokom je neurologické vyšetrenie, ktoré zahŕňa celkové vyšetrenie pacienta, odber krvi, vyšetrenie reflexov, mozgových nervov, svalového tonusu, postoja, chôdze, koordinácie, rovnováhy, citlivosti a podobne. V prípade, že EEG nezaznamená špecifické epileptické prejavy, neznamená to, že epilepsia je vylúčená.

Súčasťou každej antiepileptickej liečby je nefarmakologická liečba. Táto základná, režimová liečba, výrazne znižuje u pacienta riziko záchvatu, môže zmierniť priebeh záchvatu a taktiež zabrániť prípadným zraneniam.

V prvom rade je nutné spomenúť životosprávu  (absolútny zákaz alkoholu), pravidelný spánok a taktiež vyhýbanie sa špecifickým provokačným faktorom. Pod pravidelným spánkom sa myslí jeho dostatok, no tiež jeho kvalita – každé zaspávanie i prebúdzanie totiž zvyšuje riziko epileptického záchvatu.

Pacienti s epilepsiou by nikdy nemali pracovať v nočných zmenách, a mali by sa vyhýbať nárazovým dlhodobým prácam s nedostatkom či nepravidelnosťou spánku. Ak nie je možné sa celkom takýmto obdobiam vyhnúť, je nutné ich aspoň minimalizovať, alebo pracovať takýmto spôsobom len v období stabilizovaného stavu a nie napr. ak súčasne prebieha zmena liečby alebo zvyšovanie či znižovanie dávky lieku.

Celiakia

Celiakia je porucha imunity, pri ktorej telo nedokáže tolerovať lepok. Celiakia je trvalá neznášanlivosť imunitného systému voči lepkovej bielkovine gluténu, ktorý sa nachádza v mnohých druhoch obilia ako je pšenica, raž, jačmeň, špalda, ovos atď.

Lepok spúšťa imunitnú reakciu a spôsobuje zápal steny tenkého čreva, následne dochádza k chronickému zápalu a atrofii klkov tenkého čreva. V dôsledku toho organizmus vstrebáva menej alebo žiadne živiny (bielkoviny, tuky, sacharidy, vitamíny a minerálne látky).

Celiakia sa ťažko diagnostikuje, pretože príznaky sa rôznia a podobajú sa na mnohé iné črevné choroby. Typické príznaky celiakie sú hnačky, strata hmotnosti, únava, nafúknuté brucho, bolesti brucha, nevoľnosť a u detí aj poruchy rastu. V niektorých prípadoch sa vyskytujú aj príznaky mimo tráviaci trakt, napríklad chudokrvnosť, osteoporóza (lámavosť kostí), absencia menštruácie, nedostatok vitamínov alebo minerálnych látok. Aj iné ochorenia imunitného systému ako cukrovka, ochorenia štítnej žľazy, alebo aj neurologické ochorenia, napr. epilepsia atď., môžu poukazovať na celiakiu.

Keď spozorujeme vyššie uvedené príznaky, je nutné absolvovať vyšetrenie krvi aby sa diagnóza potvrdila alebo vylúčila. Definitívnu diagnózu možno určiť jedine pomocou gastrofibroskopie, kde biopsii sa odoberajú a následne vyšetrujú histologické vzorky- útržky tkaniva, aby sa zistilo prípadné poškodenie tenkého čreva.

Keď sa potvrdí diagnóza celiakie je nutná zmena životosprávy a dodržiavanie bezlepkovej diéty. Prechodom na bezlepkovú stravu , nastane niekoľko zásadných pozitívnych zmien ako prvé postupne zanikajú symptómy a to bez podania akýchkoľvek liekov.

Po stanovení diagnózy by mal pacient každoročne absolvovať kontrolné vyšetrenia v odbornej gastroenterologickej ambulancii, ktoré zahŕňajú aj sledovanie niektorých laboratórnych hodnôt.

Bezlepková diéta zabezpečí osobe postihnutej celiakiou optimálny zdravotný stav, obnoví sa fyzická pohoda, ťažkosti zaniknú a telesný ako aj duševný stav sa zlepšia.