Čo robiť pri opuchnutých nohách

Práve teraz počas leta sa mnohým z vás stane, že sa po celodennej chôdzi, alebo práci vraciate domov s pocitom unavených a opuchnutých nôh. Čím je to spôsobené a ako sa tomu brániť?

Je všeobecne známe, že nohy, hlavne tie ženské, sa v horúčavách trápia. Teplo, sparné dni a pobyt na slnku cievam vôbec neprospievajú. Pri vyššej teplote sa cievy neprirodzene roztiahnu a ak zabúdate piť, krv je hustejšia. Zhorší sa práca žilových chlopní, nedokážu zadržať tekutinu presúvajúcu sa do nôh, hromadí sa tu a presakuje do okolia. Preto sú naše nohy také ťažké a opuchnuté.

Opuch je nadmerné nahromadenie voľnej tekutiny mimo ciev a buniek. Hoci opuchy samy o sebe väčšinou nie sú nebezpečné, sú nepríjemné pocitmi bolesti, ťažoby, napätia a tlaku. Problémy sa prejavujú väčšinou v druhej polovici dňa.

Okrem tepla je pre nohy úmorné dlhodobé státie a sedenie aj polihovanie na pláži a pojedanie hlavne slaných pochúťok.

Opuch však môže byť aj symptómom rôznych ochorení alebo zdravotných ťažkostí. Vzniká pri chorobách ciev, srdca, ale aj pri mnohých problémoch s kožou, metabolizmom a aj pri poraneniach. Opuchy môžu byť celotelové alebo lokálne, kedy postihujú len určitú časť tela.

Čo teda môžete urobiť, aby ste opuchy aspoň zmiernili? Hýbte sa, resp. nestojte dlho na jednom mieste a už vôbec nie na priamom slnku. Jednoznačne najúčinnejším pohybom je vo všeobecnosti plávanie.

Najmä pri cestovaní, ktoré je v letných mesiacoch intenzívnejšie, sú možnosti pohybu obmedzené. Aj v dopravnom prostriedku si však vieme pomôcť. Urobte si prestávku na poprechádzanie sa a ponaťahovanie nôh ,ideálne je urobiť tak každú hodinu.

Samozrejmosťou je neprejedanie sa, naopak ľahšie jedlá, veľa ovocia a zeleniny. Príjem tekutín v podobe vody a nesladených nápojov by malo byť samozrejmosťou.

Cestovanie s chronickou chorobou

Časy, keď dlhodobé, chronické ochorenie znamenalo úplné znemožnenie cestovania, sú za nami. V súčasnosti, by ste sa nemali báť občasných výletov. Dôležitá je ale opatrnosť, a starostlivá príprava.

Spoznávanie cudziny znamená väčšinou relax a zábavu, na druhej strane, nepochybne prináša i stresujúce situácie a zvýšenie fyzických nárokov. Ak máte niektorú z chronických chorôb, mali by ste sa na cestu dôkladne pripraviť, a predísť tak prípadným komplikáciám, ktoré môžu bezstarostnú dovolenku pretvoriť na hrôzostrašný zážitok.

Medzi chronické ochorenia patria: srdcovo-cievne choroby  (ateroskleróza, infarkt), rakovina, neurodegeneratívne ochorenia (napr. Alzheimerova, Parkinsonova, choroba atď), astma, cukrovka, epilepsia, duševné poruchy, poruchy autistického spektra, atď.

Tipy, ktoré by vám mali cestovanie uľahčiť:

  • Približne mesiac  pred plánovaným odchodom, navštívte svojho lekára a uistite sa, či vám zdravotný stav umožní cestovať.
  • Odborník s vami skonzultuje i vhodnosť očkovania do danej lokality. Cestovateľ s chronickou chorobou, by mal tiež podstúpiť základné cestovné očkovanie, medzi ktoré patrí vakcinácia proti chrípke, hepatitíde A a B, či pneumokokom.
  • Od lekára, by ste si mali nechať vystaviť zdravotnú dokumentáciu s podrobným popisom svojho ochorenia a aktuálneho zdravotného stavu.
  • Ak užívate pravidelne lieky, nechajte si predpísať ich dostatočné množstvo, aby vám vystačili v prípade, žeby sa vám pobyt predĺžil.
  • Poraďte sa s lekárom, čo si všetko máte pridať do cestovnej lekárničky. Chronické choroby so sebou prinášajú aj riziko infekcie. Poraďte sa, či by nebolo vhodné mať so sebou aj antibiotiká.
  • Ak trpíte kardiologickým ochorením, nezabudnite na dostatočnú zásobu nitroglycerínu. V prípade cukrovky, zase inzulínu.
  • Nezabudnite na kvalitné cestovné pripoistenie, ktoré vám pokryje prípadné náklady na zdravotnú starostlivosť v zahraničí.
  • Okrem svojho lekára, sa tiež poraďte so špecialistom na cestovnú medicínu.

Šesť bežných príznakov chronickej únavy

Každý sa občas cíti unavený a uťahaný, ale chronická únava posúva tieto pocity ešte o kúsok ďalej.

Pokiaľ ňou trpíte, môžete sa často vyhýbať dokonca robeniu vecí, z ktorých máte radosť, pretože jednoducho nemáte energiu na to, aby ste napr. išli von s priateľmi, či vstali z postele. Bežný deň v práci či v škole, vás necháva extrémne vyčerpaných a máte pocit, že už nemáte žiadnu energiu.

Ďalšie varovné príznaky chronickej únavy môže byť: nedokážete sa sústrediť,

jednoduché úlohy vás vyčerpávajú nielen fyzicky ale aj emočne, nedokážete sa v noci poriadne vyspať, máte problémy s rovnováhou a neustále cítite bolesť.

Príčina chronickej únavy nie je celkom jasná. Za posledných dvadsať rokov bolo o tomto syndróme publikovaných množstvo teórií. Predpokladá sa kombinácia viacerých príčin – chronická vírusová infekcia, porucha bunkovej a protilátkovej imunity a oslabenie organizmu pôsobením dlhotrvajúceho stresu.

Keďže klinický priebeh sa líši u každého konkrétneho pacienta, striedajú sa obdobia zlepšenia a zhoršenia príznakov. V liečbe dominuje komplexný prístup, ktorý zahŕňa najmä zmenu životného štýlu.
Ponúkame vám pár jednoduchých tipov ako únavu, ako únavu zvládať: schlaďte sa, dodržujte spánkový režim, cvičte, varte keď máte najviac energie, šetrite energiou.

Naučte sa organizovať si svoj čas. Naplánujte si vopred celý týždeň a potom z tohto plánu vezmite 70%,ktoré určíte za svoju prioritu.

Zatrieďte si úlohy tak, aby ste si tie náročnejšie v tej časti dňa kedy máte najviac energie.

Komunikujte so svojim okolím o vašej únave. Nebojte sa požiadať vašu rodinu a blízkych o pomoc s činnosťami, na ktoré už nemáte silu.

 

Epilepsia

Ochorenie s názvom epilepsia sa prejavuje opakovanými záchvatmi, ktoré sú sprevádzané dočasnou poruchou vedomia. Aké sú príčiny vzniku tohto ochorenia a ako prebieha jeho liečba?

Epilepsia je v súčasnosti jedným z najčastejších neurologických ochorení. V Európe trpí týmto ochorením asi 6 miliónov osôb, a každoročne je diagnostikovaných 300-tisíc nových prípadov. Na Slovensku žije s týmto ochorením okolo 50-tisíc pacientov.

Epilepsia je charakterizovaná opakovane sa vyskytujúcimi záchvatmi. Epileptický záchvat vzniká náhle a ide o dočasnú, krátkotrvajúcu poruchu mozgových funkcií. Môže trvať sekundy až minúty, a po odznení sa pacientov stav „upraví“ na úroveň, akú mal pred záchvatom. Epileptické záchvaty vznikajú v mozgu, ktorý vytvorí akýsi chorobný elektrický výboj. Záchvat sa môže u rôznych pacientov prejavovať odlišne – či už vo forme pohybového, pocitového, zmyslového alebo psychického. Záchvatová udalosť je zároveň sprevádzaná dočasnou poruchou vedomia.

Záchvaty sa môžu objaviť neočakávane, alebo v približne pravidelných intervaloch, často závislých od biologických cyklov. Vznikajú jednotlivo s dlhšími bezzáchvatovými obdobiami, prípadne sa nahromadí viac záchvatov v krátkom čase.

Prvý lekár, ktorý vás vyšetrí, je všeobecný ambulantný lekár. Ten podľa príznakov a vyšetrenia odporučí neurologickú ambulanciu, a v ťažších prípadoch hospitalizáciu na špecializovanom neurologickom oddelení. Prvým diagnostickým krokom je dôkladná anamnéza. Spočíva v presnom opise záchvatu, s časovým určením a popisom sprievodných príznakov. Ďalším krokom je neurologické vyšetrenie, ktoré zahŕňa celkové vyšetrenie pacienta, odber krvi, vyšetrenie reflexov, mozgových nervov, svalového tonusu, postoja, chôdze, koordinácie, rovnováhy, citlivosti a podobne. V prípade, že EEG nezaznamená špecifické epileptické prejavy, neznamená to, že epilepsia je vylúčená.

Súčasťou každej antiepileptickej liečby je nefarmakologická liečba. Táto základná, režimová liečba, výrazne znižuje u pacienta riziko záchvatu, môže zmierniť priebeh záchvatu a taktiež zabrániť prípadným zraneniam.

V prvom rade je nutné spomenúť životosprávu  (absolútny zákaz alkoholu), pravidelný spánok a taktiež vyhýbanie sa špecifickým provokačným faktorom. Pod pravidelným spánkom sa myslí jeho dostatok, no tiež jeho kvalita – každé zaspávanie i prebúdzanie totiž zvyšuje riziko epileptického záchvatu.

Pacienti s epilepsiou by nikdy nemali pracovať v nočných zmenách, a mali by sa vyhýbať nárazovým dlhodobým prácam s nedostatkom či nepravidelnosťou spánku. Ak nie je možné sa celkom takýmto obdobiam vyhnúť, je nutné ich aspoň minimalizovať, alebo pracovať takýmto spôsobom len v období stabilizovaného stavu a nie napr. ak súčasne prebieha zmena liečby alebo zvyšovanie či znižovanie dávky lieku.

Celiakia

Celiakia je porucha imunity, pri ktorej telo nedokáže tolerovať lepok. Celiakia je trvalá neznášanlivosť imunitného systému voči lepkovej bielkovine gluténu, ktorý sa nachádza v mnohých druhoch obilia ako je pšenica, raž, jačmeň, špalda, ovos atď.

Lepok spúšťa imunitnú reakciu a spôsobuje zápal steny tenkého čreva, následne dochádza k chronickému zápalu a atrofii klkov tenkého čreva. V dôsledku toho organizmus vstrebáva menej alebo žiadne živiny (bielkoviny, tuky, sacharidy, vitamíny a minerálne látky).

Celiakia sa ťažko diagnostikuje, pretože príznaky sa rôznia a podobajú sa na mnohé iné črevné choroby. Typické príznaky celiakie sú hnačky, strata hmotnosti, únava, nafúknuté brucho, bolesti brucha, nevoľnosť a u detí aj poruchy rastu. V niektorých prípadoch sa vyskytujú aj príznaky mimo tráviaci trakt, napríklad chudokrvnosť, osteoporóza (lámavosť kostí), absencia menštruácie, nedostatok vitamínov alebo minerálnych látok. Aj iné ochorenia imunitného systému ako cukrovka, ochorenia štítnej žľazy, alebo aj neurologické ochorenia, napr. epilepsia atď., môžu poukazovať na celiakiu.

Keď spozorujeme vyššie uvedené príznaky, je nutné absolvovať vyšetrenie krvi aby sa diagnóza potvrdila alebo vylúčila. Definitívnu diagnózu možno určiť jedine pomocou gastrofibroskopie, kde biopsii sa odoberajú a následne vyšetrujú histologické vzorky- útržky tkaniva, aby sa zistilo prípadné poškodenie tenkého čreva.

Keď sa potvrdí diagnóza celiakie je nutná zmena životosprávy a dodržiavanie bezlepkovej diéty. Prechodom na bezlepkovú stravu , nastane niekoľko zásadných pozitívnych zmien ako prvé postupne zanikajú symptómy a to bez podania akýchkoľvek liekov.

Po stanovení diagnózy by mal pacient každoročne absolvovať kontrolné vyšetrenia v odbornej gastroenterologickej ambulancii, ktoré zahŕňajú aj sledovanie niektorých laboratórnych hodnôt.

Bezlepková diéta zabezpečí osobe postihnutej celiakiou optimálny zdravotný stav, obnoví sa fyzická pohoda, ťažkosti zaniknú a telesný ako aj duševný stav sa zlepšia.