Životné minimum a peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

Opatrenie MPSVR s účinnosťou od 1. júla 2018 došlo k zmene dávky životného minima, čo má dopad na výšku viacerých príspevkov a dávok.

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Výška životného minima sa stanovila na sumu :

  • 205,07 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
  • 143,06 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
  • 93,61 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.

Od výšky životného minima sa odvíjajú podmienky nároku na všetky peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych následkov ťažkého zdravotného postihnutia (zákon č. 447/2008). Vyššie životné minimum oprávňuje poskytnutie peňažného príspevku pri mierne vyššom mesačnom príjme.

Pri opakovaných peňažných príspevkoch výška minimálnej mzdy ovplyvňuje aj celkovú sumu, ktorú poberateľ mesačne dostane.

Vzhľadom na túto zmenu uvedieme násobky životného minima pre výpočet výšky príspevku na kompenzáciu ŤZP:

  • dvojnásobok: 410,14 eur
  • trojnásobok: 615,21 eur
  • štvornásobok: 820,28 eur
  • päťnásobok: 1025,35 eur

Výška životného minima neovplyvňuje len štátne dávky vyplácané osobám s ťažkým zdravotným postihnutým. Od 1. 7.2018 si mierne prilepšili aj ľudia v núdzi. Zvýšil sa aj daňový bonus na dieťa z 21,56 na 22,17 eur.

Od výšky životného minima sa odvíja napríklad aj výpočet výšky prídavku na dieťa, rodičovského príspevku, štipendií pre študentov, ale aj čiastky, ktorá nemôže byť zrazená pri exekučných zrážkach.

Vrátenie preplatkov za lieky držiteľom preukazu ZŤP

Limit pre vrátenie preplatkov za lieky a nárok na vrátenie preplatku za lieky majú všetci dôchodcovia, invalidi a zdravotne postihnutí. Zdravotná poisťovňa vyplatí preplatok do 90 kalendárnych dní automaticky priamo na bankový účet alebo poštovou poukážkou na adresu uvedenú v zdravotnej poisťovni

Novelizácia zákona priniesla od 1. januára 2018 novinku v oblasti kompenzácie doplatkov pre lieky, a tak po novom zdravotné poisťovne vrátia nielen doplatky za lieky, ale aj za dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky držiteľom preukazov ZŤP, invalidným a starobným dôchodcom a deťom do 6 rokov.

Od 1. novembra sa mení výška limitu spoluúčasti u starobných dôchodcov z 25 eur na 30 eur. Zároveň sa týka všetkých dôchodcov bez ohľadu na výšku dôchodku. Výška limitu spoluúčasti sa u invalidných dôchodcov a u držiteľov preukazu ZŤP znížila z 25 na 12 eur. Limit spoluúčasti sa po novom zvyšuje pre všetky deti do dovŕšenia 6 rokov z 8 eur na 10 eur a u detí do dovŕšenia 6 rokov s preukazom ZŤP ostáva vo výške 0 eur.

 

Hendikepovaní motoristi môžu jazdiť po diaľniciach zadarmo

Držitelia parkovacích preukazov ŤZP môžu využívať spoplatnené diaľnice a rýchlostné cesty bezplatne.

Ak ste držiteľom parkovacieho preukazu ŤZP a ešte ste nepožiadali o registráciu auta, je tak možné urobiť elektronicky na webovej stránke www.eznamka.sk. Registrácia je však možná aj na vybraných obchodných miestach v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach.

Presnú adresu obchodných miest nájdete na stránke www.eznamka.sk.

K registrácii potrebujete správne a úplne vyplnenú žiadosť, kópiu parkovacieho preukazu ŤZP, kópiu osvedčenia o evidencii vozidla alebo technického osvedčenia vozidla.

Oslobodenie od platenia úhrady sa vzťahuje len na vozidlo, ktoré bolo zaregistrované ako oslobodené. Spoplatnené diaľnice môžete po registrácii vozidla využívať aj vtedy, ak vo vozidle nesedí držiteľ parkovacieho preukazu. Podmienkou však je, aby toto vozidlo bolo riadne zaregistrované ako oslobodené od úhrady.

V prípade nejasností Vám pomôžu na zákazníckej linke 02/32 777 777 nonstop.

Spoplatnené diaľnice môžete po registrácii vozidla využívať aj vtedy, ak vo vozidle nesedí držiteľ parkovacieho preukazu.

V prípade už registrovaných vozidiel držiteľov parkovacích preukazov platí, že pokiaľ sa neskončila platnosť parkovacieho preukazu a nezmenili sa podstatné údaje požadované zákonom, oslobodenie od úhrady diaľničnej známky pre držiteľa parkovacieho preukazu platí aj naďalej.

Opätovné posúdenie nároku na invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje z invalidného poistenia. Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca.

Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý sa stal invalidný po 31. decembri 2009, je:

  • menej ako jeden rok, ak ide o poistenca do 20 rokov,
  • najmenej jeden rok, ak ide o poistenca vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
  • najmenej dva roky, ak ide o poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
  • najmenej päť rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
  • najmenej osem rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
  • najmenej desať rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
  • najmenej 15 rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 45 rokov veku.

Potrebný počet rokov sa zisťuje z celého obdobia pred vznikom invalidity bez ohľadu na to, aký vek poistenec ku dňu vzniku invalidity dosiahol.

Ak sa poistenec mladší ako 20 rokov stal invalidným v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné, aby získal najmenej jeden rok obdobia dôchodkového poistenia.

Potrebný počet rokov sa, bez ohľadu na dátum vzniku invalidity, nezisťuje u poistenca, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo ktorý sa stal invalidným v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťomPo 31. decembri 2009 sa potrebný počet rokov nezisťuje ani u poistenca, ktorý je doktorandom v dennej forme štúdia a nedovŕšil 26 rokov veku.

Ak poistencovi, ktorý bol uznaný invalidným k dátumu pred 1. januárom 2010 nevznikol nárok na invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa po 31. decembri 2009 na žiadosť znovu posúdi jeho invaliditu a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok. V takomto prípade bude novým dátumom vzniku invalidity najskôr 1. január 2010 a na vznik nároku na invalidný dôchodok bude musieť byť splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2010.

Príklad: Poistenec sa stal invalidným od 15. septembra 2009. Ku dňu vzniku invalidity dosiahol vek 36 rokov, podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (5 rokov obdobia dôchodkového poistenia) sa skúmala podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2009 z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity, t. j. v období od 15. decembra 1999 do 14. decembra 2009. V tomto období poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia iba v rozsahu 4 roky a 125 dní. Nárok na invalidný dôchodok mu od 15. septembra 2009 nevznikol.

5. januára 2010 sa dostaví do Sociálnej poisťovne, pobočky a spíše novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Podľa § 293ax zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. mu bude znovu posúdená invalidita a v súlade s týmto ustanovením bude ako deň vzniku invalidity určený 1. január 2010. Podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia sa bude skúmať z celého obdobia pred vznikom invalidity (pred 1. januárom 2010). Pokiaľ v tomto období získal aspoň osem rokov obdobia dôchodkového poistenia, nárok na invalidný dôchodok mu vznikne od 1. januára 2010.

 

Zmeny v podmienkach na vyplácanie peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP

Na základe schválenej novely zákona447/2008 Z.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) dochádza od 1.7.2018 k zmenám.

Po novom stúpne sadzba za hodinu osobnej asistencie o jedno euro na 3,82 eura. Zvýši sa aj hranica ochrany príjmu ŤZP pri tomto príspevku zo súčasnej úrovne 1,7-násobku sumy životného minima na dvojnásobok.

Potrebu osobnej asistencie už nebude možné podmieňovať druhom, stupňom alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. Na základe tohto ustanovenia by už nemalo dochádzať zo strany UPSVAR k svojvoľnému odnímaniu príspevku na osobnú asistenciu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu alebo preferovaniu príspevku na opatrovanie pred príspevkom na osobnú asistenciu. Odstraňuje sa príjmový limit poberateľa príspevku na osobnú asistenciu.

Viac peňazí dostanú aj rodičia, ktorí sa starajú o zdravotne ťažko postihnuté dieťa. Príspevok na opatrovanie im vzrastie na 100 eur mesačne zo súčasnej úrovne 49,80 eura.

Príspevok na opatrovanie rodičom, ktorých dieťa navštevuje školu , aj v prípade, ak je to viac ako 20 hodín mesačne, sa nebude krátiť.

Novela zákona počíta aj s postupným zvyšovaním peňažného príspevku na opatrovanie, a to tak, aby sa do roku 2020 jeho výška priblížila k výške čistej minimálnej mzdy pri poberateľoch v produktívnom veku a pri poberateľoch poberajúcich niektorú z dôchodkových dávok by jeho výška mala dosiahnuť polovicu čistej minimálnej mzdy.

Dane a neziskový sektor

Podľa zákona o dani z príjmov je povinná každá právnická osoba do 3 mesiacov od ukončenia zdaňovacieho  obdobia  predložiť daňové priznanie.

Podľa  §2 zákona o dani z príjmov je daňovníkom právnická osoba  a predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania majetkom daňovníka.

Má v tomto smere nezisková mimovládna organizácia (nezisková účtovná jednotka) výnimku?

Daňové subjekty nezaložené alebo nezriadené za účelom podnikania – neziskové účtovné jednotky, štát nepriamo podporuje daňovými zvýhodneniami (viď. tabuľka).

 

Tabuľka príjmov organizácie a ich členenie z hľadiska zdaňovania

Druh príjmu Podľa zákona číslo 595/2003 Z. z.
1. Príjmy zo štátneho rozpočtu, resp. VÚC miest a obcí predmet dane, avšak oslobodený (§13 ods. 1a)
2. Príjem z prenájmu predmet dane, neoslobodený (§12 ods.2)
3. Príjem z reklám predmet dane, neoslobodený (§12 ods.2)
4. Príjem z podnikateľskej činnosti predmet dane, neoslobodený (§12 ods.2)
5. Príjem z hlavnej činnosti, ak nie je podnikaním predmet dane, avšak oslobodený (§13 ods. 1a)
6. Príjem z členského v zmysle stanov predmet dane, avšak oslobodený (§13 ods. 2 písm. b)
7. Príjem z 2% dane nie je predmetom dane (§12 ods.7)
8. Príspevky a dary nie je predmetom dane (§12 ods.7)
9. Príjmy z verejnej zbierky predmet dane, avšak oslobodený (§13 ods. 1 písm. a)
10. Príjmy z európskych štrukturálnych a investičných fondov EÚ, z grantov na základe medzinárodných zmlúv predmet dane, avšak oslobodený (§13 ods. 2 písm. g)
11. Príjem z dedičstva nie je predmetom dane (§12 ods.7)
12. Úroky v banke predmet dane,  zrážková daň (§43 )
13. Predaj majetku (dlhodobý majetok a zásoby) predmet dane, (§12 ods. 2 )
14. Príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe predmet dane, (§12 ods. 2) neoslobodený

 

*Spracované z aktuálnej legislatívy 2018, zdroj časopis TP+TP, ročník 23, číslo 1/2018

Senior s hendikepom môže žiadať o kompenzáciu

Ste senior so zdravotným postihnutím? Aj senior s hendikepom môže požiadať o kompenzáciu zdravotného postihnutia. Ktoré príspevky môžete získať a aká je ich výška? Príspevok na osobnú asistenciu možno poskytnúť, ak ste odkázaní na osobnú asistenciu najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku. Suma: 2,76 eura na hodinu.

Príspevok na prepravu možno poskytnúť tomu, kto je odkázaný na individuálnu prepravu autom, mesačne najviac 101,78 eura.

Príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov možno poskytnúť tomu, kto je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky auta, so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Výška príspevku: na diétne stravovanie je mesačne: v prvej skupine 36,783 eura; v druhej skupine 18,36 eura; v tretej skupine 11,04 eura; príspevok súvisiaci s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia: 18,39 eura; príspevok súvisiaci so zabezpečením prevádzky osobného auta: 33,10 eura; príspevok na starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom: 44,12 eura.

Príspevok na opatrovanie slúži na zabezpečenie každodennej pomoci osobe s ŤZP pri: úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť, pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Poskytuje sa osobe, ktorá opatruje osobu s ŤZP odkázanú na opatrovanie. Ak osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP, poberá: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, tak sa neskúma a nezohľadňuje príjem opatrovanej osoby s ŤZP a suma peňažného príspevku na opatrovanie je mesačne: 46,38 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP – 92,80 a 61,22 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP – 122,50.

Príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na jej úpravu môže dostať človek len ak sa neposkytuje ani nepožičiava na základe zdravotného poistenia, s výnimkou druhého mechanického alebo elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu, druhý mechanický vozík je aj druhý jednoduchý kočík alebo druhý špeciálne upravený kočík. Jeho suma sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu osoby s ŤZP, najviac v sume 8 630,42 eura, výška príspevku na kúpu druhého mechanického vozíka je najviac 1 659,70 eura, druhého elektrického vozíka najviac 4 979,09 eura a druhého načúvacieho aparátu je najviac 331,94 eura.

Suma príspevku na opravu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny opravy a príjmu osoby s ŤZP.

Príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia môže ho dostať ten, kto je odkázaný na zdvíhacie zariadenie, ak sa neposkytuje ani nepožičiava na základe zdravotného poistenia, najviac 11 617,88 eura.

Príspevok na kúpu auta. Cena auta sa zohľadňuje najviac v sume 13 277,57 eura, príspevok je najviac 6 638,79 eura a na auto s automatickou prevodovkou je najviac 8 298,48 eura.

Príspevok na úpravu auta môže dostať ten, kto je odkázaný na individuálnu prepravu autom a na jeho úpravu, ktorého je vlastníkom alebo spoluvlastníkom, a ktoré nie je staršie ako päť rokov. Vypláca sa v sume najviac 6 638,79 eura, úhrn príspevkov na úpravu auta za 7 rokov nesmie presiahnuť 6 638,79 eura.

Príspevok na úpravu bytu, rodinného domu a na úpravu garáže možno poskytnúť osobe s ŤZP, ktorá je odkázaná na úpravu bytu, domu alebo garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť. Úhrn poskytnutých príspevkov počas 7 rokov nesmie presiahnuť 6 638,79 eura, na úpravu garáže 1 659,70 eura.

 

Ste zdravotne postihnutý alebo invalidný?

Ak je človek uznaný za ťažko zdravotne postihnutú osobu neznamená to, že je zároveň aj invalidným občanom a naopak. O tom, či je človek ťažko zdravotne postihnutý, rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, o invalidnom dôchodku zas Sociálna poisťovňa.

Ťažké zdravotné postihnutie nemá s invalidným dôchodkom nič spoločné. Či je niekto invalidný alebo nie, nemá vplyv na to, či má alebo nemá nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Pokiaľ ide o invaliditu, tá sa posudzuje podľa zákona o sociálnom poistení, kým ťažké zdravotné postihnutie zas podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Aby bol niekto uznaný invalidným, dostáva každý mesiac invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Ak je však niekto uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, nedostáva žiadnu pravidelnú dávku. O vydaní preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby rozhodujú úrady práce a tento človek napriek istému hendikepu nedostáva žiadnu náhradu mzdy, ale môže dostať príspevok na kompenzáciu. Pri takejto žiadosti sa posudzuje strata, resp. zníženie telesných a zmyslových schopností, ktorá nemusí mať vplyv na schopnosť pracovať, ale má vplyv na aktívny život.

„Každý občan môže požiadať o peňažný príspevok na kompenzáciu ŤZP kedykoľvek. Základnou podmienkou je, že má postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 percent,“ konštatovala Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. „Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.“

Ďalšou podmienkou je, že podľa komplexného posudku je odkázaná na niektorý z príspevkov na kompenzáciu. Ten, kto ich dostáva, však musí počítať s tým, že ich ovplyvňuje aj výška príjmu. Ich výplatu tak mohla ovplyvniť aj januárová valorizácia, keďže penzijné dávky sa na účely poskytovania peňažných príspevkov považujú za príjem. Zmena výšky dôchodku by tak mohla mať vplyv na všetky opakované príspevky, t. j. na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov a na príspevok na opatrovanie.

Inak je to v prípade, ak sa človek stane invalidným. Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí z dôvodu invalidity stratili čiastočne alebo úplne schopnosť pracovať, sčasti nahradiť ich príjem pred vznikom invalidity. „Občan je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravým človekom,“ hovorí riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti pracovať a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

„Pokles schopnosti pracovať posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,“ vysvetľuje Višváder. Tú možno potom navýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať. Každý, kto o takúto penziu chce požiadať, musí podať písomnú žiadosť priamo v Sociálnej poisťovni.

Na to, aby mal človek nárok na invalidný dôchodok, musí spĺňať tri podmienky: byť invalidným, získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplniť podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok.

 

Kedy vzniká nárok na invalidný dôchodok?

V živote poistenca môžu nastať situácia, keď sa mu zhorší zdravotný stav a je dlhodobo práceneschopný. Ak by mala práceneschopnosť trvať dlhšie ako jeden rok, môže poistenec na odporúčanie ošetrujúceho lekára požiadať o invalidný dôchodok. Ak oň nepožiada,, zastaví sa mu výplata nemocenskej dávky, pretože tá sa vypláca maximálne 52 týždňov.

Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý súčasne splní tieto podmienky: je invalidný, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, ku dňu vzniku invalidity nesplnil nárok na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nárok na tento dôchodok vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia veku 18 rokov.